Interview by Vladimir Gürtler | Text for PRIMA NEWS
V čase, keď Slovensko čelí dopadom klimatických zmien, nedostatku verejných investícií a rastúcim nárokom na modernizáciu dopravnej infraštruktúry, prináša PRIMA NEWS exkluzívny rozhovor s mužom, ktorý stojí na čele jednej z najdôležitejších štátnych inštitúcií – Železníc Slovenskej republiky (ŽSR).
Ivan Bednárik, generálny riaditeľ ŽSR, hovorí o tom, ako sa železnice vyrovnávajú s extrémnymi horúčavami, čo prinesie nový tunel Španí Háj medzi Popradom a Krompachmi, aké sú plány pri odpredaji nadbytočného majetku, aj o tom, ako si predstavuje budúcnosť slovenských železníc v roku 2030.
- Ako vnímate zvládanie letných horúčav ŽSR v tomto roku a čo by ste chceli zlepšiť, aby sa problémy spojené s klimatickou zmenou na chod ŽSR v budúcom roku minimalizovali?
V čase extrémnych teplôt pristupujeme k sprísneniu preventívnych kontrol. Vykonávajú sa tzv. teplotné pochôdzky alebo kontrolné jazdy, a to najmä pri očakávaných vysokých hodnotách teploty vzduchu alebo koľajníc nad 40 °C. Rozhodujú o nich príslušní traťmajstri podľa miestnych podmienok a stavu trate. Zvýšená pozornosť sa venuje najmä úsekom koľají pred tunelmi, mostami, priecestiami, ako aj výhybkami, ale aj v okolí úsekov s predchádzajúcimi zásahmi či náhlymi zmenami v polohe koľaje, ktoré môžu byť predzvesťou deformácie. Každodenne sa na vybraných miestach zaznamenáva teplota vzduchu a koľajníc, čo slúži ako podklad pre prevenciu. Teplota koľajnice sa pritom meria koľajnicovým teplomerom na odvrátenej strane koľajnice tak, aby zariadenie teplomera nebolo vystavené priamemu slnečnému žiareniu. Teplota vzduchu sa meria v tieni minimálne meter nad zemou v otvorenom priestore.
Okrem horúčav však vplývajú na železničnú infraštruktúru aj nízke teploty v zimnom období, ktoré takisto môžu spôsobovať vážne technické a prevádzkové problémy. V zime hrozia najmä lomy koľajníc či nárazy do spadnutých stromov. Môžu sa tvoriť snehové záveje či námraza na výhybkách, ktorá bráni ich správnemu fungovaniu. Železnice preto každoročne preventívne pripravujú zariadenia, posypové materiály či montujú elektrické ohrevy výhybiek, aby bola zaistená plynulosť a bezpečnosť železničnej dopravy aj v nepriaznivých poveternostných podmienkach.
- Tunel Španí Háj je kľúčový projekt na trase Poprad – Krompachy. Aké technické a organizačné výzvy sú podľa vás najväčšie počas jeho výstavby? Stihnú ŽSR termín, aby cez tunel prešli prvé vlaky už v roku 2027?
Tento tunel, ktorý bude mať dĺžku 711 metrov, predstavuje technicky náročné a významné dielo. Prispeje však k zvýšeniu traťovej rýchlosti až na 160 km/h, ale aj k zvýšeniu bezpečnosti, plynulosti a ekologickosti železničnej dopravy v danom úseku. Výstavba prebieha pod dôsledným geotechnickým a geologickým monitoringom.
V rámci tejto investičnej akcie sme riešili aj tzv. geologickú úlohu, ktorej cieľom bolo podrobne preskúmať geologické prostredie budúceho tunela Španí Háj, stanovenie hydrologických pomerov a ostatných parametrov geomorfologického charakteru tak, aby sa eliminovali riziká spojené s razením tunela. Zhotoviteľ riešil aj administráciu úkonov súvisiacu s veľkým množstvom inžinierskych sietí určených na preložky s rôznym významom a spôsobom využitia, a to od lokálnych poskytovateľov telekomunikačných služieb až po veľké elektroenergetické spoločnosti.
V rámci archeologického prieskumu sa navyše v dotknutých lokalitách identifikovali nálezy z mladšej doby bronzovej, ako aj obdobia sťahovania národov. Práce si tak vyžiadali nasadenie špičkovej techniky, konkrétne napríklad georeferencované 3D skenovanie a monitoring rádioaktivity. Verím, že sa zhotoviteľovi bude dariť plniť všetky míľniky tak, ako ich máme dohodnuté a že prvé vlaky týmto tunelom prejdú koncom roka 2027.
Poznámka redakcie: Tunel Španí Háj priamo súvisí s modernizáciou železnice z Popradu v smere do Košíc. Účelom modernizácie je zvýšenie bezpečnosti, plynulosti a rýchlosti trate na 160 km/h. Viac aj vo videu
- ŽSR disponujú množstvom nevyužívaného alebo nadbytočného majetku. Aká je vaša stratégia jeho predaja či prenájmu a koľko financií môže táto činnosť priniesť ŽSR v tomto roku?
Základný rámec pre odpredaj majetku v správe ŽSR je obsiahnutý v zákone o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Bližšie to riešime v interných predpisoch jednak ministerstva dopravy, ale aj v rámci ŽSR. Dôležité je povedať, že musí ísť o trvalo nepotrebný majetok, a to vrátane pozemku, bez iných zariadení infraštruktúry, pričom interné zložky musia súhlasiť s jeho kapitalizáciou.
Napríklad odpredaj majetku v prospech samosprávy sa môže uskutočniť priamo a v kúpnej cene podľa znaleckého posudku, ale iba na verejnoprospešný účel, pričom tento účel musí trvať aspoň 10 rokov od prevodu. Vo výnimočných prípadoch, myslím tým schátraný majetok v lokalitách bez záujmu realitného trhu, je možný odpredaj budovy za účtovnú cenu, nie však za menej ako tisíc eur. Odpredaj pozemkov je možný tiež za účtovnú cenu, ale takisto s dodržaním verejnoprospešného účelu na 20 rokov.
Keďže každý odpredaj podlieha schvaľovaciemu procesu ministerstva a na udelenie súhlasu nie je právny nárok, tak plánovanie presných príjmov z odpredajov na ročnej báze je náročné. V roku 2025 však predpokladáme tržby z odpredaja aj prenájmu vo výške niekoľko desiatok miliónov eur.
- Koľko zamestnancov dnes ŽSR zamestnávajú, ako sú štruktúrovaní (napr. administratíva vs. prevádzka) a ako vnímate otázku optimalizácie či prepušťania v súčasnosti a v najbližších rokoch?
Aktuálne zamestnávame 12 849 ľudí, z toho približne sedem a pol percenta predstavuje administratívnych pracovníkov. Rád by som však zdôraznil, že časť administratívnych zamestnancoch sa aj tak priamo zúčastňuje prevádzky železničnej infraštruktúry, napríklad v oblasti riadenia dopravy. Rovnako časť zamestnancov v prevádzkových zložkách patrí k administratívnym pracovníkom.
Čo sa týka optimalizácie, tá je dôsledkom potreby konsolidácie verejných prostriedkov a zoštíhľovania štátneho aparátu. Treba však jedným dychom povedať, že prepúšťanie zamestnancov tam, kde je identifikovaný priestor na zefektívnenie procesov, neohrozuje činnosti, ktoré ŽSR z hľadiska legislatívnych ustanovení vykonávať musia. Práve naopak, týmto spôsobom identifikujeme možnosti zefektívnenia, čo v konečnom dôsledku bude znamenať zatraktívnenie zamestnania v našej spoločnosti.
Som si vedomý, že sa naši personalisti pri pohovoroch alebo vzdelávači pri komunikácii so študentmi často stretávajú s obavami potenciálnych nových zamestnancov. Tieto obavy nie sú na mieste, najmä ak sa bavíme o nedostatkových, teda kľúčových prevádzkových pozíciách. Vedenie sa naopak snaží vytvoriť do budúcna atraktívnejšie mzdové aj benefitné podmienky.
- Kde vidíte Železnice Slovenskej republiky v horizonte roku 2030 – z hľadiska infraštruktúry, digitalizácie a služieb pre cestujúcich?
Železnice sa v horizonte roku 2030 určite plánujú stať stabilným moderným podnikom. Naše ciele sa týkajú najmä maximálnej možnej obnovy zariadení a prvkov železničnej infraštruktúry, ktoré sú po dobe svojej životnosti. Chceme tiež zmodernizovať základnú sieť TEN-T v zmysle legislatívy Európskej únie a Slovenska. Potrebujeme zaviesť stabilný systém financovania údržby a v neposlednom rade aj dosiahnuť stabilnú zamestnaneckú a podnikovú štruktúru s ohľadom na požadované odborné znalosti.
Dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov je však úzko naviazané na finančnú kondíciu ŽSR, na ktorú majú vplyv nielen výška príspevku zo strany rozpočtu verejnej správy, ale aj zdroje, ktoré si dokážeme zarobiť sami poskytovaním našich služieb zákazníkom, teda dopravcom, a nakoniec aj priamo cestujúcim na železničných staniciach. Okrem stavu infraštruktúry má totiž na atraktivitu železničného systému vplyv aj stav zázemia pre cestujúcich, teda stav čakární, pokladníc, nástupísk či wifi pripojenie. Cestujúci sa v priestoroch našich staníc musia cítiť pohodlne a bezpečne, inak si železničnú dopravu nevyberú ako prvú voľbu.
Kto je Ivan Bednárik?
Šéf ŽSR je výsledkovo orientovaný generálny riaditeľ s takmer 9-ročnými skúsenosťami v riadení podniku, od prevádzky po ľudské zdroje. Je skúseným lídrom s výnimočnými vodcovskými schopnosťami, ktorý vedie zamestnancov k lepšej výkonnosti, pozdvihnutiu firemnej kultúry a dosiahnutiu zisku. Spoluzakladal združenie ŽESNAD.CZ a je jeho 1. viceprezident. Od 22. septembra 2025 je historicky prvým Slovákom zvoleným za člena v riadiacom výbore CER (Community of European Railway and Infrastructure Companies- Spoločenstvo európskych železničných a infraštruktúrnych spoločností)
Photo: ŽSR
