Emotional Lady – meno, ktoré na Facebooku poznajú tisíce žien aj mužov. Tajomná žena, ktorá sa nebojí písať o svojich pocitoch, láskach, pádoch ani víťazstvách. Teraz v rozhovore pre PRIMA NEWS prezradila, čo sa skrýva za jej úprimnými statusmi.
Ako dlho už žijete v zahraničí a čo bol pre vás na začiatku najťažší moment?
Do Írska som prišla v roku 2014. Neuveriteľných dvanásť rokov som tu. Najťažším momentom bolo jednoznačne odlúčenie od môjho syna. Bolo to bolestivé, ale dnes viem, že to bolo to najlepšie rozhodnutie. Dnes tu žije aj on – je spokojný, uvedomelý mladý muž a má dobrý štart do života.
Ako vnímate život v cudzine dnes – je to nový domov, alebo skôr dočasná etapa?
Život tu milujem. Nemám stres, žije sa mi ľahšie. Ale môj skutočný domov bude vždy maminá obývačka. Domov navštevujem často, veľmi rada sa tam vraciam. Nemám plán, či sa raz vrátim alebo zostanem tu. Nechávam sa životom unášať a uvidím, kam ma to zaveje na staré kolená.
Čo vás priviedlo k tomu, že ste si založili Facebook a začali písať tak otvorené osobné statusy?
Rozhodne samota. Najskôr som písala len na súkromný profil, keď som odišla zo Slovenska. Priateľov to oslovilo a prišiel nápad deliť sa o to so svetom. Začala som s bežnými príhodami zo života, písala som o láske, o hľadaní pána Božského, vždy s humorom a nadhľadom. Tak vznikla Emotional Lady. Skutočný zlom však prišiel až s príspevkom o „novodobých mamičkách“ – ten letí internetom dodnes.
Píšete veľmi priamo o emóciách. Je pre vás písanie terapia, ventil alebo spôsob spájať sa s ľuďmi?
Je to všetko dokopy. Terapia, záľuba aj spôsob, ako vyjadriť to, čo cítim. A viem, že nie som jediná, kto sa cíti tak, ako opisujem. Mnohí ľudia to prežívajú rovnako, len nemajú dar slova. Písanie mi prinieslo úžasných priateľov, otvorilo mi obzory a cítim neuveriteľnú spätnú väzbu.
Máte hranicu, čo už nezverejníte? Alebo zverejňujete to, čo v danom momente cítite?
Moja jediná hranica je moja rodina. O nej nepíšem – nemajú to radi a kvôli tomu som pred desiatimi rokmi prestala úplne. Bola som najproduktívnejšia, keď som bola nešťastná a vypisovala sa z bolesti. Teraz som zistila, že tvorivá viem byť aj šťastná – a to spája ľudí ešte viac. Píšem autenticky, pocitovo, nikdy nič neplánujem.
Stalo sa vám, že ste niečo zverejnili a neskôr ste to oľutovali?
Nie. Snažím sa robiť rozhodnutia, ktoré nebudem ľutovať – v online aj v bežnom živote. Keď človek ide s kožou na trh, nemôže čakať, že sa s ním každý stotožní. Na negatívne komentáre som kedysi reagovala útočne, ale už to nerobím. Vulgárne komentáre mažem. Konštruktívnu kritiku prijímam, ale frustrovaných rýpačov odmietam.
Máte pocit, že ľudia na Facebooku vám rozumejú, alebo si každý interpretuje vaše statusy po svojom?
Moja základňa je 96 % žien približne v mojom veku. Myslím, že mnohé sa v mojich textoch vidia. Negatívnych reakcií mám minimum. Ženy mi rozumejú – nie všetky so mnou musia súhlasiť, ale od toho to predsa nie je. A úprimne, veľmi ma teší, že pribúda aj mužov, ktorí mi píšu, ako si s manželkou večer sadnú a smejú sa na mojich príbehoch.
V jednom zo statusov ste spomínali stretnutie s partiou chalanov z bývalej práce. Čo vo vás ten moment vyvolal?
Návrat spomienok a silný pocit, že odísť z tej práce bolo najlepšie rozhodnutie môjho života. Päť rokov si tam nikto nevážil moju prácu. Dnes som na mieste, kde som dostala šancu, som súčasťou manažmentu, mám skvelý tím a empatických šéfov. Bolo to kombo spomienok a zároveň uzavretie kapitoly toxického prostredia.
Zverejnili ste silnú myšlienku: „Vážte si svoje zdravie najviac na svete…“ Čo bol impulz k tomuto posolstvu?
Keď mi zomrel brat. Dodnes hovorím, že mi zomrela polovica srdca. Trvalo roky, kým som to dokázala prijať. Ľudia berú zdravie ako samozrejmosť – ale nie je. Najviac som vďačná za to, že mne aj mojim blízkym slúži. Keď budem zdravá, budem šťastná a budem si môcť plniť sny.
Čo vás čaká najbližšie? Ste pred dôležitým rozhodnutím alebo veľkou zmenou?
Najbližšie ma čaká polárna žiara na Islande – dúfam, že si na mňa počká. A chystám sa na pár dní sama niekam odísť a naplno sa pustiť do písania mojej knihy, ktorú ma „dokopali“ písať moje ženy. Toto je teraz moja priorita. Chcem na tom zamakať a byť na seba hrdá, lebo úprimne – ja málokedy dotiahnem veci do konca. Ale na tomto mi nesmierne záleží.
Kto je Emotional Lady? Tajomná Emotional Lady prináša pohľad do každodenného života ženy, ktorá má odvahu pomenovať to, čo mnohé iné iba mlčky prežívajú. Jej písanie je autentické, úprimné a plné emócií. Je to život jej očami tak, ako ho cíti, chápe a vníma. Má krásnych 45 rokov a pochádza z malého mesta na Slovensku. Od roku 2014 žije v Írsku, kde si vybudovala život, na ktorý je hrdá. Pracuje ako manažerka a robí to, čo ju baví a napĺňa. Je milujúcou mamou svojho syna, oddanou dcérou svojej mamy a sestrou svojho brata. V živote si váži skutočné hodnoty, vzťahy, priateľstvá a ľudí, ktorí ju podržali. Neznáša krivdu a neprávosť. Miluje cestovanie a pozorovanie ľudí, pretože práve oni ju inšpirujú a učia. Svoj život len nežije — ona ho precíťuje. Každý deň naplno, s pokorou a vďačnosťou. A presne o tom sú aj jej texty: o bežných situáciách, emóciách, pochybnostiach aj radostiach, ktoré tvoria svet Emotional Lady a ktoré čítajú tisíce jej obdivovateľov a obdivovateliek.
