V čase, keď vláda hovorí o konsolidácii a potrebe šetriť verejné financie, sa do popredia dostáva ďalší prípad, ktorý vyvoláva vážne otázniky. V Trebišove štát ešte v roku 2019 kúpil od mesta budovu okresného úradu s deklarovaným cieľom sústrediť pod jednu strechu všetky odbory aj klientske centrum, čím sa mal zvýšiť komfort občanov a zjednodušiť vybavovanie agendy.
Napriek tomu si však Šutaj-Eštokovo ministerstvo vnútra v roku 2025 prenajalo na desať rokov ďalšiu budovu – len niekoľko stoviek metrov od tej pôvodnej. Prenájom má zabezpečiť priestory pre nové klientske centrum a podľa zverejnených údajov ide o zmluvu, ktorá môže štát stáť vyše 7 miliónov eur, pričom suma sa môže ďalej zvyšovať cez infláciu aj dodatočné náklady. Prenajímateľom je spoločnosť Franco Real Estates, ktorá vlastní bývalé pobočky banky VÚB v rôznych okresných mestách.
Podľa zmlúv v Centrálnom registri zmlúv pritom nejde len o Trebišov – podobné prenájmy vznikajú aj v ďalších mestách, napríklad v Michalovciach, Pezinku či Liptovskom Mikuláši. Opozícia hovorí o sérii podozrivých prenájmov s jednou firmou, ktorá vyvoláva pochybnosti o hospodárnosti aj transparentnosti celého procesu.
Strana Demokrati tvrdí, že ak štát vlastní budovu okresného úradu, je nelogické a ekonomicky neobhájiteľné, aby si na rovnaký účel prenajímal ďalšie priestory od súkromnej spoločnosti. Podľa ich slov by sa za cenu nájmu dali vlastné priestory zrekonštruovať „tak, že by ich mohli aj pozlátiť“.
Na naše otázky, či môže ísť o nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi, kto za takéto rozhodnutia nesie zodpovednosť, či bol výber prenajímateľa riadne súťažený a či by celý proces mali preveriť štátne kontrolné orgány, odpovedal exminister hospodárstva a člen predsedníctva strany Demokrati Karel Hirman.
1. Hovoríte o nehospodárnom nakladaní so štátnym majetkom. Je podľa vás tento prípad už za hranou politického zlyhania a dostáva sa do roviny možnej trestnoprávnej zodpovednosti? Ak by strana Demokrati po voľbách uspela, vzťahovalo by sa na tento prípad heslo „hlboká orba“ – a ak áno, v akej konkrétnej podobe?
2. Kto konkrétne by mal podľa vás niesť politickú a právnu zodpovednosť za to, čo sa doteraz udialo? Je to zodpovednosť jedného ministra, vlády ako celku, alebo išlo výlučne o konanie úradníckeho aparátu?
3. Bol podľa vás štát týmto rozhodnutím poškodený ekonomicky? Ak áno, v akom rozsahu podľa vás mohla vzniknúť škoda?
4. Ak by Demokrati po nasledujúcich voľbách vstúpili do vlády, aké systémové kroky by ste zaviedli, aby sa podobné prípady v budúcnosti neopakovali?
5. Čo by ste odkázali občanom, ktorí majú pocit, že pri nakladaní so štátnym majetkom platia iné pravidlá pre politikov a iné pre bežných ľudí?
6. Dá sa podľa vás tento prípad ešte napraviť, alebo je už priestor na nápravu vyčerpaný? Aké kroky by mali podľa vás nasledovať okamžite?
K. Hirman: Okamžite by sa mal skontrolovať proces VO a výberu dotyčnej firmy a či boli splnené všetky zákonné postupy a hospodársko-ekonomické posúdenia, pred a pri uzavretí zmluv. V tejto súvislosti by mala byť urobená mimoriadna kontrola zo strany ÚVO aj NKÚ.
Karel Hirman je slovenský ekonóm a energetický expert. V rokoch 2022 – 2023 pôsobil ako minister hospodárstva SR. Je známy najmä riešením tém ako energetická kríza, ceny elektriny a plynu, bezpečnosť dodávok a štátne zásahy v energetike. Zároveň je aj členom predsedníctva politickej strany Demokrati.
