Šokujúce odhalenie denníka SME odkrýva, ako štvrtá vláda Roberta Fica masívne prelieva verejné peniaze do audítorských a poradenských firiem. Namiesto toho, aby sa spoliehala na vlastných úradníkov, rozdeľuje štát gigantické zákazky bez transparentnosti – a výsledky tají ako „obchodné tajomstvo“! Čo sa skrýva za touto miliónovou šou?
„Špajzové zmluvy“: Ako sa obchádza zákon
Ešte za predchádzajúcej Ficovej vlády vznikla rámcová zmluva so šiestimi firmami (vrátane Stengl, Ernst & Young či Radvise Group) na audity a poradenstvo s limitom 84 miliónov eur. Táto zmluva funguje ako „otvorená pokladnica“ – štát si z nej môže objednávať služby bez ďalšej súťaže. Za vlády OĽaNO sa málo využívala, no Fico ju po návrate k moci roztočil naplno:
Od februára do júla 2024 podpísali 29 zmlúv za 58 miliónov (pričom v rokoch 2021–2023 vyčerpali len 17 miliónov).
Najväčší beneficiár? Firma Stengl, ktorá skočila zo 7 zmlúv za 3,3 milióna (2021–2023) na 6 zmlúv za 21 miliónov v roku 2024!
Problém: Firmy fyzicky nemajú dosť ľudí. Napríklad Stengl mal koncom 2023 len 27 zamestnancov, no na zákazky by potreboval až 107. Ako to riešia? Subdodávateľmi – ktorých vyberajú bez výberového konania!
Fikcia „osobohodín“: Čísla, ktoré nesedia
Kľúčový parameter zmlúv je počet osobohodín (cena: 60–87 €/hod.). Napríklad:
Ministerstvo práce zadal Stenglu zmluvu za 10,6 milióna za 150-tisíc osobohodín.
Alistiq (iba 8 zamestnancov!) zobral 12 miliónov za 171-tisíc hodín – na to by potreboval 73 ľudí.
Ako také čísla vznikajú? Podľa ex-štátneho tajomníka Jána Hargaša (PS) ide o „hausnumero“ – náhodné odhady. Štát tvrdí, že vychádza z minulých projektov, no reálne kapacity firiem sú úplne inde.
Životné situácie: Milióny za nedodržateľné termíny
Polovica peňazí má ísť na tzv. prioritné životné situácie (napr. strata práce, narodenie dieťaťa). Cieľ je chvályhodný: zjednodušiť byrokraciu. Realita je však katastrofálna:
Projekty majú byť hotové do polovice 2026, no audity (za 58 miliónov) sa len začínajú. IT riešenia ešte ani neexistujú!
Podľa Hargaša ide o „hraničnú hru“ – štát to nestihne, ale peniaze sa minú2.
Tajné výstupy: Prečo štát tají, za čo platí?
SME sa pokúsilo cez infozákon získať výstupy z už dokončených zmlúv. Odpoveď? „Obchodné tajomstvo“! Napríklad:
Ministerstvo vnútra odmietlo zverejniť štúdie o dostavbe Športového centra polície či optimalizácii tlačových služieb.
Firma Stengl označila svoje analýzy za tajné – hoci ich platili daňoví poplatníci.
Kritika: Peter Steinhübel (Slovensko.digital) to nazýva „pokrytectvom“ – ak sú výstupy pre občanov, prečo ich nemôžu vidieť?
Hra na subdodávateľov: Kto skutočne robí prácu?
Väčšina firiem priznala, že väčšinu práce urobia subdodávatelia (napr. Alistiq spolupracuje s obrom KPMG). Paradoxne:
Stengl v troch zmluvách sľúbil, že subdodávateľov nepoužije – no na to by potreboval 74 ľudí(trojnásobok svojich kapacít)
Šéf Stenglu Andrej Petrovaj odmietol vysvetliť, ako to zvládne. Namiesto toho vyčítal novinárom „tendenčné otázky“ a odporúčal im písať o „pozitívnych témach“.
Zlaté časy pre firmy, čierna diera pre štátny rozpočet
Ficova vláda vsadila na drahé externé firmy namiesto budovania vlastných kapacít. Výsledok?
Profitujú audítorské spoločnosti (niektoré s minimálnym personálom).
Stratia len a len občania – peniaze tečú do „čiernej diery“, výstupy sú utajované a projekty pravdepodobne nesplnia termíny.
OTÁZKA NA ZÁVER: Kto skutočne kontroluje, či sa za týchto 58 miliónov niečo reálne urobilo?
Niektoré zo zmluv, ktoré sa denníku PRIMA NEWS podarilo získať k nahliadnutiu. Kliknite na konrétny dokument nižšie:
rámcová zmluva Ernst & Young
rámcová zmluva Radvise Group
SVO-RVO2-2024000310-007 prÃloha1
SVO-RVO2-2024000311-010 prÃloha1
admin
Zdroj: TU
