VIEDEŇ – Historický milník prekročili viedenské školy: žiaci moslimského vyznania tu po prvýkrát prevyšujú počet kresťanov. Podľa najnovších údajov magistrátu tvorí moslimská komunita 41,2 % žiakov, kým kresťania klesli na 34,5 %. Tretinu žiakov tvoria deti bez vyznania. Tieto čísla odhaľujú nielen demografický posun, ale aj narastajúce napätie v triedach, kde sa prejavuje antisemitizmus, sexizmus či odmietanie LGBTI+ komunity.
Štatistiky, ktoré menia školu
Moslimovia: 41,2 % (nárast z 39,4 % v roku 2023/2024)
Kresťania: 34,5 % (z toho 17,5 % katolíci, 14,5 % ortodoxní)
Bez vyznania: 23 %
Ostatné: Budhisti (0,2 %), židia (0,1 %)
Mestská radkyňa pre vzdelávanie Bettina Emmerlingová (NEOS) upozorňuje na „nebezpečný vývoj“: „Moslimská mládež je výrazne náboženskejšia a častejšie prejavuje hanlivé postoje,“ cituje ju portál Heute.at. Medzi problémami dominuje aj jazyková bariéra – takmer 45 % prvákov neovláda nemčinu dostatočne na sledovanie výučby.
Integrácia vs. segregácia
Viedeň, kde má 40 % obyvateľov zahraničný pôvod, sa potýka s paralelnými komunitami. „Deti sa pohybujú len v izolovaných kruhoch,“ vysvetľuje učiteľka Ilkay Idiskutová. Segregáciu umocňuje útek rakúskych rodičov od škôl s vysokým podielom migrantov – napríklad v Olympiaparku má 82 % žiakov iný materinský jazyk ako nemčinu.
Riešenie? Povinná demokracia
Emmerlingová navrhuje povinný predmet Život v demokracii pre všetky deti: „Vysvetľovanie hodnôt musí byť založené na spoločnom základe.“ Podobný plán podporuje aj minister školstva Christoph Wiederkehr.
Rakúsko prijalo v roku 2023 až 195 000 migrantov, no integrácia zaostáva.
Zdroj: Údaje mesta Viedeň, portály Standard.at a Heute.at
