Milí fanúšikovia, zákazníci, priatelia,
v prvom rade sa chcem úprimne poďakovať všetkým, ktorí nám počas rokov verili.
Všetkým dobrým klientom, ktorí si našu prácu vážili a zaplatili za ňu férovo.
Ďakujem všetkým montážnikom a spolupracovníkom, ktorí sa s nami podieľali na realizáciách a dali do nich kus seba.
Nikdy som nechcel písať niečo podobné verejne.
Úprimne sa za to hanbím.
Ale po všetkom, čo sa udialo, už neviem, ako sa s touto situáciou a frustráciou vyrovnať.
Za viac než 10 rokov existencie našej firmy sme realizovali množstvo krásnych projektov, spoznali veľa dobrých a milých ľudí a prispeli k tomu, aby sa povedomie o exotických drevinách dostalo medzi ľudí a do exteriérov kam patria. Ako zvykol hovoriť kolega:
„Kus nábytku v exteriéri“
Táto práca mala zmysel. A ja by som o nej mohol písať veľmi dlho.
Mrzí ma, že to musím napísať. Mrzí ma, že to končí práve takto a že Vás obťažujem týmto nazvime to „výlevom“.
Naša firma končí.
A nie, neplánujeme zmenu názvu, ani nové IČO, ani pokračovanie „pod iným menom“.
V názve firmy je moje meno, môj príbeh a veľká časť života, ktorý som strávil budovaním niečoho z úplnej nuly.
Úprimne som ani neveril, že sa raz dostaneme tam, kde sme v časoch prosperity boli a už vôbec som nemyslel, že to niekedy dopadne a skončí takto.
Túto prácu som miloval.
Práca s drevom ma napĺňala, žil som pre ňu, našiel som sa v nej. Rád som posúval hranice, hľadal nové možnosti, inovácie, výzvy, priestor pre kreativitu aj umeleckú tvorbu.
Pracoval som často po montáži do noci nad cenovými ponukami, objednávkami, riešil sklad, montážnikov, jednoducho všetko, čo k tomu patrí, často na úkor vzťahov, rodiny aj priateľov.
Montážnik, skladník, rozvoz, obhliadky, marketing, príspevky, obsah na web, rozpočty, cenové ponuky, logistika – to všetko som si zobral na plecia – nesťažujem sa, bavilo ma to. Kto podniká vie.
Dnes však musím priznať, že už nevládzem ďalej pokračovať.
Viem, že nikomu nedlžím žiadne vysvetlenie, ale predsa mám potrebu napísať toho viac než dosť.
Nepredpokladám, že to niekto dočíta do konca.
Je to skôr môj osobný výkrik a spôsob, ako sa vyrovnať so situáciou, v ktorej som sa ocitol.
Nechcem, aby sa šírili dohady a reči, aj napriek tomu, že sa tým nič nezmení.
Najmä od tých, ktorí nás oklamali a podviedli.
Považujem za slušné aspoň takto povedať pravdu, alebo teda tú moju verziu, ako to celé vnímam, cítim a vidím ja.
Moja firma – a aj ja osobne – sme sa postupne dostali za posledné roky do dlhov a exekúcií.
Do situácie, z ktorej už nevidím návrat, napriek tomu, že viac ako tri roky som sa to celé snažil zvrátiť, udržať, bojoval som, veril a nevzdával sa.
Realita je taká, že za posledný rok a pol sme nemali takmer žiadne objednávky alebo len minimum, dorábali sme to, čo bolo v našich silách, a snažil som sa to celé uzavrieť so vztýčenou hlavou a „chrbticou“.
Čoraz častejšie sme sa stretávali s nevyplatenými montážami, materiálom mimo rozpočtu, ktorý nebol zaplatený, materiálom, ktorý bol doslova odpad bez možnosti reklamácie, chybnými rozmermi, vadnými kusmi a bez akejkoľvek kompenzácie či nároku na vrátenie a rôznymi typmi špekulácií zo strany niektorých zákazníkov.
Súdy, spravodlivosť, právnici, zmluvy – to všetko sú len prázdne slová, ktoré fungujú len vtedy, ak máte správne kontakty, peniaze a vplyv. O tom ma už dnes nepresvedčí nikto, že to tak nie je.
Ak ich nemáte, systém vás zomelie.
Nové dopyty občas prídu, ale objednávka nie. Svietime ako „dlžník“ na daňovom úrade.
To prečo – nikoho nezaujíma. Netuším, ako a kde začať, pretože je toho naozaj veľa a ťažko to zhrniem do pár bodov.
V roku 2020 nám začala prvá daňová kontrola. Nič príjemné, no bral som to ako bežnú rutinu a možno aj ako dôsledok toho, že nám stúpli tržby. Žiaľ, z daňovej kontroly sa stala viac ako trojročná šikana.
Neuznané náklady na reklamu, neuznané náklady na materiál, neuznané náklady na showroom, neuznané náklady na nákup vozidiel, neuznané náklady za vykonané práce a realizácie, neuznané polepy vozidiel a tak ďalej.
Dôvod? V niektorých prípadoch dodávateľ „zabudol“ dať faktúru do účtovníctva alebo prepísal firmu.
Slovami daňového kontrolóra: „aj ja môžem povedať, že som staval to Tesco oproti“…
Videá, fotky, faktúry – všetko, čo požadovali, nestačilo.
V prípadoch, kde dodávateľ „zabudol“ dať faktúry do účtovníctva, neboli potrestaní oni, ale my. „Zákon padajúceho hovna“, ako mi bolo povedané.
Môžeme dať na súd. Dali sme.
Dva roky čakania na súd a následne zmietnutie zo stola.
Dôvod? Právnik podal zlé odvolanie v inom prípade, kde nám spôsobil škodu 4 700 eur plus jeho poplatky.
Práve to bol dôvod, prečo sme mu nevedeli zaplatiť týchto vyfabulovaných 400 eur. Následne nám vypovedal splnomocnenie na zastupovanie, čoho sa súd rýchlo chytil a behom 10 dní celý prípad zhodil zo stola.
Výsledok? Dodaniť cca 28 000 eur plus trovy. V prvom kole.
K tomu straty za právnika – kto to niekedy riešil, vie, aká „lacná“ je to záležitosť.
V ďalšom kole oznámenie o začatí daňovej kontroly zaslané poštou – nie tým slávnym a „fungujúcim“ multimiliónovým elektronickým systémom SLOVENSKO SK.
Oznámenie o začatí kontroly bolo odoslané 24. 7. poštou – s tým, že 25. 7. máme daňovú kontrolu v Žiari nad Hronom napriek tomu, že máme miestnu príslušnosť v Bratislave.
Doručené bolo 28.7 dokonca bývalej účtovníčke, ktorá už nebola v systéme, no bola natoľko férová, že mi to obratom poslala a informovala ma.
Odvolanie na nezákonné oznámenie bolo samozrejme zamietnuté a hneď na to nám bol zablokovaný účet.
Nasledoval mesiac čakania, kým si vôbec vypýtali dokumenty a špecifikovali, čo všetko potrebujú, a potom takmer rok naťahovania, dokazovania a vysvetľovania.
Výsledok? Vyjadrenie, že nemám právo na odpočet a dorubená daň takmer 19 000 eur.
Nepomohli zmluvy, fotky, videá, faktúry z autorizovaného servisu, zmluvy o úvere, splátky, videá z ciest, potvrdenia zo zahraničných ciest – nič.
Jednoducho sme nedodali „relevantné dôkazy“.
Škody obrovské.
Počas blokácie účtu: vypovedané úvery, kontokorent, spoplatnenie kontokorentu, zvýšenie poplatkov, zrušenie fixácie hypotéky z cca 1 200 eur na 2 516,09 eur (8,19 % úrok ročne!), chýbajúce a zablokované peniaze zo záloh, neplatiaci zákazníci, nervozita, stres.
Super.
Taký „bonusík“, v ten istý rok nám vykradli sklad v hodnote 8 190 eur (nie, nemali sme to poistené) a vyšetrovanie bolo uzavreté, napriek tomu, že vedia, kto bol vinník a máme aj jeho meno.
Ako sa vyjadrili – v skratke: spis pána zlodeja sa vo fyzickej podobe skartoval a v elektronickom systéme o ňom už nič nie je.
Doslovný prepis – časť 2
V ďalšom prípade nám dodávateľ vystavil faktúru s DPH, ktorú sme riadne uhradili. Až následne sme zistili, že vôbec nie je platcom DPH. Čerešničkou na torte je, že tento pán nám dodnes nedodal ani materiál, ani služby v hodnote približne 27 000 €.
Nie sme pritom jediní poškodení – ide o viac ako 10 subjektov s celkovou škodou takmer 200 000 €.
Polícia prípad „vyšetrila“ a uzavrela s odôvodnením, že „všetci sme mu zaplatili zálohu dobrovoľne“. Vec bola následne postúpená na Generálnu prokuratúru, kde – napriek viacerým poškodeným – bola vrátená späť s vyjadrením, že sa tým zaoberať nebudú a má to ďalej riešiť OČTK.
Konkrétne ide o pána M.H a firmu Pha……ner ktorá mala realizovať bioklimatické pergoly a zimné záhrady. Mená nebudem zverejňovať z dôvodov GDPR a podobných nezmyslov aby sme ešte my nemali ďalšie problémy, no kľudne ich v správe neverejne odhalím.
V texte spomínam konkrétne iniciály. Nejde o osočovanie, ale o osobnú skúsenosť podloženú dokumentáciou a mnohými poškodenými.
Ďalším prípadom a klincom do rakvy je R.M, ktorý mi predal dve vozidlá, jedno z nich dodnes nevlastním a ani neviem, kde sa nachádza, keďže mi ho nikdy fyzicky neodovzdal. Zároveň jedno z týchto vozidiel bolo predmetom ďalšej daňovej kontroly.
Ani toto vozidlo nebolo ihneď po predaji prepísané.
Pána som pritom poznal dlhšie, keďže sme mu realizovali zákazky na jeho developerských projektoch, a preto som nemal dôvod mu neveriť, keď neustále tvrdil, že je zaneprázdnený a prepis odkladá.
Počas daňovej kontroly sa však zistilo, že toto vozidlo: bolo trikrát založené a prepísané, nabúrané, a oprava nebola uhradená, keďže poistka nebola z jeho strany zaplatená.
Vozidlo nakoniec skončilo v dražbe s obrovským doplatkom, keďže sa všetko nakopilo a zosypalo.
Ako „bonus“ som v prípade druhého vozidla vyšiel ako úplný hlupák a idiot – obvinený zo sprenevery a neodovzdania vozidla, ktoré som však nemohol a nemal ako odovzdať, keďže mi ho pán R.M nikdy neodovzdal. Rovnaký trik s neprepisovaním vozidla použil aj v tomto prípade.
Áno, môžem si nadávať, hlupák, naivný blbec a podobne. Detaily však už považujem za nepodstatné.
Vec sa snažím riešiť s OČTK, zatiaľ bez akéhokoľvek výsledku. Nemám ani len informáciu o tom, že by bol pán vôbec predvolaný na výsluch, hoci vieme o ďalších poškodených a poskytol som plnú súčinnosť a uviedol svedkov jeho opakovaných premyslených podvodov.
Priama škoda v tomto prípade je zaokrúhlene 36 000 Eur, ďalšie následky vyplývajúce z jeho konania sú cca 113 000 Eur.
Aby toho nebolo málo pretože zrejme „znesiem všetko“ čoraz častejšie sme sa stretávali s nezaplatenými zákazkami, vyhrážaním, vydieraním a nátlakom zo strany niektorých zákazníkov a otvorenými špekuláciami.
Čísla ďalej zámerne zaokrúhľujem, aby sa s nimi dalo pracovať prehľadne a uvediem príklad nezaplatenej zákazky v sume cca 7000 Eur.
Zákazník si objedná 200 m² terasu – čistá výmera.
Pri zameraní všetko sedí. Bežný obdĺžnik, zopár nepravidelných tvarov, nič zložité.
Spolu s 10 % rezervou je to 220 m².
To znamená, že sme mu doviezli materiál na 220 m².
Prvú etapu sme spravili mesiac po zaplatení materiálu a ďalší mesiac sme čakali kým doplatia prvú časť montáže.
Kvôli ďalšiemu termínu sme presúvali 3 mesiace zákazky, cez hlavnú sezónu a odmietali ďalšie zákazky, a nakoniec sa zákazka presunula o celý rok.
X výjazdov kvôli pripravenosti stavby, mnohokrát sa klient ani nedostavil a nezdvihol číslo. Po roku keď bola stavba ako tak pripravená začali vyvíjať nátlak a tak sme v najskorší možný termín začali napriek tomu že po prvom kontakte kedy malo byť pripravené všetko sme museli ešte zhruba 3 – týždne počkať.
Následne pri nástupe pán zákazník oznámi, že terasu mierne zväčšil a už nebude obdĺžniková, ale v tvare elipsy, s oblúkmi, rôznymi atypmi poklopmi a ďalšími prvkami ktoré neboli v cenovej ponuke.
Zrazu má terasa čistú výmeru 235 m² a k tomu ešte ďalších 20 m² doplnkových prvkov, ktoré si dodatočne vyžiadal.
OK. Prečo by som sa mal sťažovať? Pre nás predsa „lepšie“ – viac m², viac práce, viac materiálu. Viac „zarobené“.
Áno, viac materiálu, viac práce. Super.
Ale.
Zákazník doplatí len časť materiálu a tvrdí, že keďže má 235 + 20 m² = 255 m², a už si zaplatil 220 m², má doplatiť iba 35 m².
Očividne rezy, nepravidelné tvary, odpad a technologické straty sa spravia samé.
Namontovaných je 235 m², zaplatí iba časť (175 m²) a odmieta zaplatiť zvyšok.
Zároveň odmieta potvrdiť rozmery na ďalšie prvky, ktoré je potrebné vyrobiť, nekomunikuje, šíri reči o tom, akí sme podvodníci, vyhráža sa a nakoniec sa dohodne s externou firmou, ktorá tam vykonávala práce, že im to zaplatí na ruku a zvyšok dorobia oni.
Na mňa nech „serie pes“, nekomunikuje, neozýva sa.
Externisti si však napriek tomu, že boli vyplatení zákazníkom, pýtali peniaze druhýkrát odo mňa, a zákazník si zároveň nárokuje vrátenie zálohy za materiál, napriek tomu, že nezaplatil montáž ani ďalší dodaný materiál.
Ako to viem? Pán „montážnik“ si zabudol v dvoch prípadoch vypnúť telefón a vypočul aj nahral som si tieto rozhovory a dohody – ale keďže mi nedal súhlas na nahrávanie – je to nepoužiteľné a jediné čo to dokázalo a odhalilo je ich charakter.
Nasledujú vyhrážky, zastrašovanie, očierňovanie, odkazy.
Totálny nonsens.
Takýchto situácií bolo viac a práve takíto zákazníci nám opakovane rozbili už tak narušený finančný tok aj termíny na ktorý žiaľ doplácali tí poctivý.
Dohodnutý termín – prídeme na montáž, polovica vecí nepripravená ale do telefónu Vám povedia že všetko je tip top nachystané.
Odsunutie termínu.
Potom zrazu prejde pár týždňov/mesiacov a „zázračne“ všetko pripravené – a tu už nastupuje nátlak, vyhrážky, vydieranie lebo hneď teraz, ja som platil vtedy a vtedy zálohu za materiál – ktorý tam ale máte pane u Vás na dvore prípadne u nás na sklade.
Ale musíte zmeniť dĺžky, doviezť viac materiálu, proste idete ako odznova a kopec skrytých nákladov znášate len preto aby zákazník bol vo výsledku spokojný a všetko dobre dopadlo, aby sme si nepokazili meno.
Filtroval som to. Bral som to ako niečo, čo asi k biznisu patrí a čo jednoducho musím zvládnuť a strpieť.
Ale všetko sa dá znášať len do určitého bodu.
Ak niekto povie: „Veď máš zmluvy, objednávky, faktúry, maily, komunikáciu…“
Áno. Mám.
A?
Nepomohlo. Ani zmluva, ani objednávka, ani faktúra.
Nahrávky sú nepoužiteľné. Zverejním meno – problém.
Kto niečo takéto nikdy nerobil, nemá ani páru o čom rozprávam.
A kto tvrdí, že sa s tým alebo s niečím podobným nikdy nestretol, mal buď extrémne šťastie, alebo jednoducho klame.
Vymožiteľnosť nezaplatených faktúr, ušlých ziskov, vrátenie záloh za materiály ktoré nikdy neboli dodané: nula.
Na začatie súdneho vymáhania musíte zložiť zábezpeku – percento z vymáhanej sumy.
A teraz si predstavte, že po sebe natrafíte na dvoch či troch takýchto „zákazníkov“, každý v nezaplatených tisícoch až desiatkach tisíc eur.
V niektorých prípadoch firmy zmiznú skôr, než sa vôbec otvoria súdne pojednávania, alebo osoby skončia insolventné. Prípadne trafíte firmy alebo jednotlivcov s právnikmi ktorí nájdu skulinku a otočia to vo Váš neprospech, kde nás takto spravili v jednej firme vo vyššie spomenutej chybe právnika o takmer 20 000 Eur.
Žiaľ naša smola, naša strata. Nikoho to nezaujíma. Ide sa ďalej.
Občianskoprávne spory a súdy sú na zaplakanie.
Ak sa vôbec začnú.
Niektoré máme podané už piaty rok a dodnes sa ani len nezačal riešiť platobný príkaz a konanie nie je ani začaté …..
Rovný a rovnejší ako sa hovorí.
Naopak, ak my nezaplatíme faktúru dodávateľovi (väčšiemu hráčovi) a to z dôvodu že nám zákazník nezaplatí, tak aspoň sme sa snažili splácať po častiach a vyrovnať čo je v možnostiach, v jednom prípade nám zostalo po splatnosti 100 eur (február 2025) a do dvoch mesiacov sme mali exekúciu na 750 eur.
Celkom fér, nie?
V inom prípade: tri nezaplatené splátky – nie preto, že by sme nechceli, ale preto, že nám neplatili klienti, blokovali nás a situácie vyššie spomenuté sa nabalovali a jednoducho sme to nezvládli finančne.
Nasleduje rýchle rozhodcovské konanie bez našej prítomnosti a možnosti obhajoby a z istiny 14 000 eur je zrazu 38 000 eur.
Za dva mesiace.
Exekúcia s úrokom 0,1 % denne.
Bez možnosti odvolania. Vitajte na Slovensku.
Blok.
A dovidenia.
Nikto sa s vami nebaví.
A vysvetľujte, makajte, bojujte, nefňukajte.
„Buď chlap, nebuď v roli obete, nebuď negatívny, neplačkaj, vzchop sa…“
Z nezaplatených faktúr za päť rokov sme nevideli ani cent. Všetkým to prešlo bez sebemenšej ujmy a všetky „resty“ a straty ostávali len na mojich pleciach.
Ani jedno súdne pojednávanie v náš prospech.
Niektoré prípady nie sú dodnes ani otvorené a začaté súdne konanie napriek tomu že nás to stálo poplatky právnikom.
Nedal som sem všetko, tých strát je omnoho viac a uvádzam len pár príkladov.
Proti nám bolo každé konanie vždy rýchle, expresné a bez diskusie či možnosti obhájiť sa alebo brániť sa.
Nechcem ani sa nestaviam do role obete.
Ale takáto je realita, a viem, že jej nečelím len ja.
K jednotlivým bodom existujú dôkazy, dokumenty, faktúry, fotky, nahrávky, komunikácia, správy či videá, ktoré ukazujú, ako situácie prebiehali a aký charakter mali. Neuvádzam ich tu konkrétne, pretože ich zverejnenie by bolo právne riskantné, no sú k dispozícii ako dôkaz mojej verzie udalostí. Tento text je len zhrnutím. Nie kompletným spisom.
Na YouTube kanáli, webe a aj tu na stránke sú viditeľné naše realizácie, ktoré dokazujú, čo všetko sme dokázali vytvoriť – aj napriek tomu, že niektorí a najmä daňový úrad spochybňovali a spochybňujú, že sme tieto projekty realizovali a paradox je že napriek sprístupneniu skladu, miest realizácií a fyzickým dôkazom neboli ani na jednej stavbe, ani v sklade.
Všetko kontrolovali iba papierovo a to čo považovali za nereálne proste vyhodili a dodaniť.
V poriadku. Išli sme ďalej. Konkurencia je kapitola sama o sebe a chápem aj v tomto ich častokrát nečestné a zákerné konanie.
Chápem aj tých, ktorí ma podrazili, lebo sa chceli mať lepšie, no nemali na viac než viesť sa na našich referenciách, očierňovať nás a poza chrbát si pripravovať vlastnú pôdu a pieskovisko.
Chápem.
To je biznis.
Prajem Vám, aby sa vám darilo – a aby vám nikdy neskrížili cestu ľudia, akí ste vy sami.
A pridám jednu bizarnú situáciu na záver, keď som sa snažil zachrániť, to posledné čo sa dalo.
Predať aspoň posledné čo zostalo, materiál, výrobky ktoré nie sú zaplatené a zbaviť sa aspoň nejakých nákladov, prebytočného materiálu, aby som pokryl aspoň časť strát.
A ľuďom, voči ktorým mám ešte záväzky, zaplatiť aspoň niečo – aby videli, že sa naozaj snažím situáciu vyriešiť.
Dnes ráno som bol na našom sklade, ktorý mám v nájme, a predával som jeden domček ktorý slúžil ako showroom.
Aby som pokryl aspoň nevyhnutné náklady na život a opäť niečo málo splatil a skúsil sa odraziť od dna, aspoň na chvíľu.
SBS (ktorá mimochodom neviem, kde bola, keď nám pred rokmi vykradli sklad – spomínané vyššie) dnes behom 10 minút prišla a snažila sa ma vykázať z areálu, a to aj s kupcom.
Áno, nemám zaplatený nájom – približne 1 800 € od júla. To prečo asi nemusím vysvetľovať a nie je na to ospravedlnenie.
Hodnota vecí, ktoré sa v sklade nachádzajú, je však približne 9 000 €.
Už v auguste som oznámil, že ak sa situácia nezmení, budeme musieť činnosť ukončiť a showroom rozpredávame za zostatkové ceny.
Ako „pomoc“ však ďalej účtujú nájom a zvyšujú sumu, napriek tomu, že mi v podstate znemožnili prístup k materiálu a obmedzili vstup.
Časť materiálu je mojím osobným majetkom a zvyšok patrí našej druhej firme, ktorá tieto domčeky predávala a nejaký materiál pre pár klientov.
Vysvetľoval som, prosil som, snažil som sa situáciu objasniť a vyriešiť.
Znova však ťahám za kratší koniec a po dnešnom dni viem, že aj tu budem doslova okradnutý a to úplne „legálne“.
Lebo môžu.
Účtuje sa nájom, ale majetok, ktorý tam mám, mi neumožnia odniesť.
Riešili sme to aj privolaním PZ a týmto sa im úprimne ospravedlňujem, že museli kvôli takejto hlúposti strácať čas niečím tak banálnym.
Žiaľ, ani príchod PZ situáciu nezmenil.
Vysvetlili nám, že to nemajú ako riešiť a že ide o vec, ktorú je potrebné riešiť v občiansko-právnom spore.
Že to chápú, ale nemajú právomoc zasiahnuť.
Takže ďakujem za pomoc.
Kupec, ktorý sa ozval včera večer a cestoval z opačného konca Slovenska, sa musel otočiť a odísť.
Náš majetok je naďalej blokovaný – pretože ho tam máme uložený, ale nemôžeme ho odstrániť, keďže máme zákaz vstupu.
Správca areálu sa mi navyše telefonicky otvorene vyhrážal že to je ich spôsob ako sa dostať k nájmu, zastrašoval ma a vysmial sa mi. Ich pohľadávku s časti chápem. Ale boli sme tam roky a vedia čím som prešiel a aj to že som sa to snažil riešiť.
Ak by som to spravil zákazníkom ktorí nám nezaplatili ja, viem si predstaviť následky.
No aj toto ostane len bez povšimnutia lebo nemám prostriedky a možnosti ako sa brániť.
Ak ste to dočítali až sem – ďakujem.
Viem, že to nič nezmení.
Viem, že to nie je profesionálne a zrejme to ani nepatrí na verejnosť.
Ale naozaj neviem, ako ďalej a chcel som to povedať nahlas aspoň takto.
Som bezmocný, unavený a vyčerpaný – fyzicky aj psychicky.
Zúfalý a frustrovaný z toho, že tu vládne bezprávie, neexistuje spravodlivosť a napriek tomu, že sa roky snažíte niečo vybudovať, pracujete a dávate zo seba to najlepšie, nakoniec vás systém označí ako „dlžníka“ a nepohodlného a nemáte možnosť sa z toho dostať.
Ak to vôbec niekto dočíta až sem a spýta sa, prečo nepomôžu priatelia alebo rodina, odpoviem tak, ako to vnímam ja.
Z väčšiny priateľov sa stali len telefónne čísla v zozname alebo sledujúci na Instagrame, ktorí akoby čakali, dokedy ešte vydržím.
Rodina sa radšej nepriznáva a drží sa bokom. Chápem. V podstate si to možno aj zaslúžim.
Rozhodol som sa makať a vybudovať niečo viac.
A za to si môžem sám.
S týmto súhlasím.
Môžem si za to sám, že som nevedel nastaviť hranice, že som sa vždy snažil každému vyhovieť a vyjsť v ústrety, často na úkor seba.
To už nezmením.
Stalo sa a mrzí ma to.
A chápem, že sa so mnou nechcú baviť. A chápem aj to že nemáme objednávky.
Úprimne, kto by sa chcel rozprávať so zúfalou kôpkou nešťastia, ktorá nevie, čo ďalej, a píše tu nejaké „vysvetlenie“, prečo už nevládze pokračovať a celková situácia aká tu je.
A predpokladám že vo finále budem ja vykreslený ako ten zlý.
Pokúsal som sa zamestnať, aby som mohol aspoň nejako fungovať a postupne sa vyhrabať, žiaľ, na zmluvu ma nikto nechce zobrať, práve kvôli exekúciám a vysvetleniu že z výplaty mi ostane ledva na jedlo nie to ešte nájom na bývanie. Potom tu boli kadejaké špekulatívne ponuky mimo zmluvy ktoré boli viac zneužitím mojej situácie ako pomocou a dôstojnou prácou.
Čoskoro ma čaká nielen osobný bankrot, ale aj strata vlastného bývania.
Už sa neviem a nedokážem viac brániť.
Uvedomujem si svoje chyby, prešľapy aj to, čo som mohol a mal spraviť inak, aj to ako by sa mal podnikateľ správať a čo som mal a mohol predvídať.
Nechcem tu vyplakávať aj keď to tak možno znie, ale naozaj netuším a neviem ako sa z tohto dá dôstojne dostať aj keď bolestivo.
Nečakám pochopenie, ani ľútosť, viem že nikoho to nezaujíma a veľa ľudí sa z môjho pádu a neúspechu bude tešiť.
Toto nepíšem kvôli súcitu.
Píšem to ako záznam reality podnikania malého človeka bez kontaktov a krytia.
Chcel som sa iba slobodne a úprimne vyjadriť k celej situácii.
Nemám už viac čo povedať.
Ak má byť toto varovanie pre niekoho ďalšieho, tak nech aspoň tento príbeh nebol zbytočný.
Nech je to pre niekoho poučením, pre iného varovaním, neviem.
Každý si z toho vezmite to, čo chce alebo potrebuje.
Učil som sa za pochodu a snažil som sa prispôsobiť, nájsť riešenie.
Nemám už viac čo povedať.
Mrzí ma to voči všetkým a chcem sa ospravedlniť tým ktorých som sklamal, aspoň takouto formou.
Mrzí ma to voči pár zákazníkom, ktorým už, žiaľ, nebudeme schopní zrealizovať ich zákazky a mrzí ma to aj voči priateľom a rodine ktorým nechcem byť príťažou.
Ešte raz by som chcel poďakovať všetkým, čo nám verili a pomáhali počas celého nášho obdobia, na mnohých spomíname v tom najlepšom a boli ste dôvodom prečo sme aj napriek mnohým zlyhaniam pokračovali v boji.
