Slovensko v posledných rokoch rieši extrémne ceny bytov, domov a pozemkov. Bežný človek nechápe, ako môže niekto zaplatiť stovky tisíc nad reálnu hodnotu. Ale napríklad aj zaujímavy rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR nepriamo ukazuje, prečo je trh na Slovensku zdeformovaný. Odhaľuje mechanizmus, ktorý vysvetľuje realitu posledných rokov: ceny sa u nás prispôsobujú ľuďom, ktorí kupujú z peňazí, ktoré nikdy reálne nezarobili poctivou prácou.
Samozrejme, ceny po Covide 19 rástli všade vo svete. Ale Slovensko je myslim si extrém, čo sa týka pomeru výkon – cena. A mám za to, že to viem porovnať, keďže som navštívil rôzne krajiny sveta, v niektorých som žil a veľmi dobre poznám cenovú hladinu. U nás však ceny nehnuteľností vystrelili spôsobom, ktorý sa nedá vysvetliť len „pandémiou“ či „infláciou“ pri zohľadnení kritéria pomeru výkon – cena.
Áno, existujú aj ľudia na Slovensku, ktorí veľké peniaze zarobili poctivo. Ale priznajme si – nie je ich až tak veľa. A potom je tu druhá skupina „boháčov“, presne ten typ „podnikateľov“, ktorí – podobne ako známa postava z éry Mečiara – tvrdili, že svoj obrovský majetok nadobudli „dlhoročnou poctivou prácou“. V realite však systém vzniku „veľkých peňazí“ fungoval presne opačne (vtedy aj dnes).
Veľké peniaze totiž na Slovensku nie je reálne možné zarobiť dlhoročnou poctivou prácou. Česť práci výnimkám 🙂
Aktuálne zaujímavý rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR je názorný príklad toho, ako veci na Slovensku (ne)fungujú.
Zaujímavé sú aj časové údaje podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR:
Daňový podvod začal v roku 2015 (ak nie aj skôr) a definitívne potvrdenie toho, že išlo o podvod, prišlo de facto až rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR v roku 2025. Desať rokov. Minimálne 200 000 eur skrytých tržieb, z toho nepriznaná daň z príjmov približne 40 000 eur. A to iba v JEDNOM roku.
Kedy teda daňový úrad začal konať?
2017 – kontrolný nákup.
Až dva roky po podvodoch z roku 2015 si daňový úrad vôbec všimol falšované bločky
V kontrolný deň boli vytlačené dva falošné bloky – tržba prijatá, ale nezaevidovaná.
2018 – technická expertíza potvrdila tlač falošných dokladov.
Hlavné zistenia kontrolórov podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR
V roku 2015 bolo vytlačených 15 856 kusov falošných blokov.
Celkovo išlo o približne 200 000 eur skrytých tržieb.
Používaná funkcia umožňovala obchádzať fiškálnu tlačiareň.
Falošné bloky boli reálne vytlačené a použité pri predaji.
Rozhodnutia orgánov
2019 – prvé rozhodnutie daňového úradu (zrušené).
2020 – nové rozhodnutie DU, vyrubujúce daň.
2020 – Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutie potvrdilo.
2024 – správny súd žalobu zamietol.
2025 – Najvyšší správny súd SR zamietol kasačnú sťažnosť.
(Podnikateľ sa teoreticky ešte môže obrátiť na Ústavný súd SR a tváriť sa, že sa „ešte je vec na súde“)…..však aj Mečiarove amnestie sú ešte stále na súde …
Poznámka autora: Po viac ako 25 rokoch advokátskej praxe dnes klientom hovorím už úplne otvorene: kľud, pohoda, na Slovensku trvá všetko neuveriteľne dlho.
Od vzniku nejakej udalosti až po konečné rozhodnutie často uplynie 10, 15, niekedy aj 20 rokov. Keď som začínal ako mladý advokát, mal som úplne iné predstavy a možno aj naivitu, že veci sa dajú vybaviť rýchlo a systém funguje. Lenže slovenská realita je úplne iná.
U nás totiž platí jednoduchá vec:
s dobrým advokátom viete spor naťahovať tak dlho, že niekedy sa jeho konca nedožije ani jedna strana alebo môže nastať aj stav, že skôr zanikne samotný orgán či inštitúcia, ktorá má rozhodovať a následne pri presune spisov na novú inštitúciu, sa spisy jednoducho napríklad „stratia“ alebo sa vec premlčí 🙂 alebo zanikne trestnosť činu lebo sa zmení zákon alebo milión iných vecí….
Finančné dopady veci:
Dovyrubená daň z príjmov – cca 40 000 eur.
Nepriznané tržby – cca 200 000 eur.
Ako teda vzniká zdeformovaný trh ?
Čísla ukazujú jednoducho: v jednom jedinom roku vedel subjekt vytvoriť skryté tržby približne 200-tisíc eur mimo evidencie. Ak by to takto fungovalo päť rokov, bavíme sa o viac ako milióne eur. A pritom ide iba o prípad, ktorý sa podarilo odhaliť predpokladám úplnou náhodou, resp. nejakého „bonzu od Bonzáka“
A teraz pointa: čo urobí človek, ktorý každý rok vytiahne zo systému napríklad 50 až 200-tisíc eur „z ničoho“?
Kúpi si drahú nehnuteľnosť, drahé auto alebo napríklad Ferrari. Aj preto vidím v Poprade na počet obyvateľov viac Ferrari ako vo Viedni, kde som tiež žil. Pre takého človeka nie je problém zaplatiť o 50-tisíc, 100-tisíc či 150-tisíc viac za nehnuteľnosť v Poprade či v exkluzívnych Tatrách. Nezarobil tie prachy, len niekde „zmizli“ a on ich zrazu mal a má na účte alebo v CASHi.
A tu nám teda vzniká najväčšia deformácia trhu s nehnuteľnosťami.
Reálne uvažujúci človek príde na obhliadku a povie: podľa nákladovej a nájomnej analýzy je reálna cena domu 300 000 eur.
Príde však kupujúci s nelegálnymi príjmami a dá 400 000 eur.
Predávajúci vezme vyššiu ponuku a zrazu je tu „reálna“ nová „trhová cena“ 400 000 eur.
Nie preto, že by dom mal objektívne takú hodnotu.
Ale preto, že ho kúpil niekto s peniazmi, ktoré nikdy nemali existovať v jeho dispozičnej moci. Alebo si len tak kúpi štyri jednoizbové byty v novostabe v cene 120 000 eur za každý bytík. Štyritisíc eur za meter štvorcový – cena zabitá skoro ako vo Viedni alebo na Tenerife. A tie byty? Večer tam ani svetlo nezasvieti, lebo tam zrejme nikto nebýva. Ale však nevadí. Daň z vlastníctva ďalšej nevyužívanej nehnuteľnosti neplatí, aj keď o tom premiér kedysi veľa rozprával. Ale veď on už narozprával všeličo.
Trh nereaguje na prácu a poctivý, reálny príjem.
Trh reaguje na ľudí, ktorí roky fungujú mimo systému – s falošnými bločkami, nepriznanými tržbami, peniazmi udrbanými z eurofondov, peniazmi z predražených zákaziek štátu a štátom ovládaných subjektov, obchádzaním zákona etc..
Keď niekto roky kradne, nemá problém kupovať predražené nehnuteľnosti.
Udrbeš peniaze od štátu, udrbeš eurofondy, podvedieš protistranu… a na Slovensku sa ti NIČ nestane? Áno, ale len vtedy a dovtedy, keď to robíš vo VEĽKOM like a KING, a nie v malom like a DUMP, v štýle horalkového zákona.
A tak sa posúva trh na úroveň, kam sa poctivý človek nikdy nedostane. Deformovanie trhu sa samozrejme netýka len nehnuteľností. Týka sa všetkých trhov – služieb, tovarov, energií, stavebných prác, čohokoľvek. Trh je u nás najviac zdeformovaný tam, kde nie je reálna konkurencia, alebo kde funguje korupcia, rozkrádanie a všadeprítomný klientelizmus. Slovensko je toho dobrým príkladom
Máš voľný kapitál, tak si kúpiš predraženú nehnuteľnosť. A kde inde, ak nie na Slovensku?
Lebo na rozdiel od krajín ako Španielsko či Rakúsko tu na Slovensku nikto nerieši, odkiaľ máš 400-tisíc eur na kúpu nehnuteľnosti.
Tam musíš zdokladovať pôvod.
Na Slovensku?
Stačí povedať: „Dlhoročná poctivá práca“ alebo „Som si na ne asi zarobil, nie?“
Aj keď treba objektívne priznať, že na Slovensku existuje aj zákon č. 297/2008 Z. z. – o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a…
Lenže na Slovensku existuje milión zákonov na papieri… a potom človek aj ako právnik stratí prehľad v zákonoch a vidí už iba tie ceny nehnuteľností na tom našom čarovnom Slovensku.
Niekto by mohol povedať, že by sme sa mali inšpirovať heslom Donalda Trumpa:
MAGA – Make America Great Again. A naším heslom by mohlo byť napr.:
SAGA – Slovensko Again Great Again.
Ale pravda je taká, že sa inšpirovať ani nemusíme.
Slovensko je „GREAT“ už teraz – aspoň čo sa cien týka.
JUDr. Vladimír Gurtler je advokát s viac ako 25-ročnou praxou. Ad hoc píše komentáre a analýzy pre portál PRIMA NEWS. V minulosti sa snažil prispieť k tomu, aby bolo Slovensko lepšou krajinou a politicky sa angažoval, čo sa však ukázalo ako chybná a neúspešná cesta.
Neskôr pochopil, že niektoré veci na Slovensku jednoducho zmeniť nemožno. Po rokoch života v zahraničí sa z rodinných dôvodov vrátil späť na Slovensko a v súčasnosti dočasne žije v Poprade.
