Sociálne siete dokázali za jediný víkend „pochovať“ amerického prezidenta Donalda Trumpa. Hoci D. Trump v tom čase odpočíval s rodinou a neskôr sa objavil na golfovom ihrisku, desiatky miliónov ľudí po celom svete (a samozrejme tisíce ľudí aj na Slovensku) boli presvedčené, že zomrel.
Tento prípad virtuálnej smrti je ukážkovým príkladom, ako sa mení informačný svet a ako sa tradičné médiá ocitli v úlohe štatistov.
Ako vznikla fáma o smrti amerického prezidenta ? Spustila ju kombinácia viacerých drobných okolností. Najprv Trumpovo nezvyčajné mlčanie počas predĺženého víkendu v USA bolo už samo o sebe mimoriadne nezvyklé. Opakovane fotografovaná modrina na ruke prezidenta sa už dlhšie šírila na sociálnych sieťach. Posledným klincom do virtuálnej smrti prezidenta bolo vyjadrenie viceprezidenta JD Vancea, že je pripravený „prevziať vedenie v prípade tragédie“.
Tieto útržky sa spojili do jedného príbehu a na sociálnych sieťach sa rozšírila správa, že Trump zomrel. Následne sa do hry pridali aj staršie citáty či „predpovede“ tvorcov populárnej kultúry, ktoré fungovali ako katalyzátor.
Podľa aktuálnych prieskumov sa v roku 2025 sociálne siete prvýkrát stali hlavným zdrojom správ pre väčšinu Američanov. A nepochybne aj Slovákov. Televízia, rozhlas a printové média ustúpili do úzadia a stratili informačný monopol.
Ukázalo sa to aj v tomto prípade, keď ľudia nesiahli po spravodajských portáloch ani po televíznych staniciach, ale verili anonymným príspevkom z účtov bez akejkoľvek zodpovednosti.
Tradičné médiá si nesú svoj diel viny. V očiach verejnosti stratili rolu nezávislých rozhodcov. Dôvody sú rôzne a to od nekritického prikrášľovania reality až po otvorené politické sympatie. Typickým príkladom bola snaha médií roky presviedčať verejnosť o vitalite Joea Bidena, hoci realita hovorila inou rečou.
Keď sa potom objaví správa o údajnej smrti Trumpa, verejnosť už nehľadá potvrdenie u novinárov. Považuje ich za nedôveryhodných a otvára mobil, kde fámu overuje na sociálnych sieťach.
Kým v minulosti sa chyby médií, napríklad predčasné správy o úmrtiach politikov rýchlo korigovali, dnes je situácia iná. Sociálne siete nečakajú na potvrdenie. Stačí špekulácia a zrodí sa kolektívna „pravda“.
Tradišné médiá (televízia, rozhlas, printové noviny a časopisy) tak stratili výsadné postavenie a už len sekundujú tam, kde kedysi rozhodovali.
Čo to teda znamená pre našu budúcnosť ?
Prípad falošnej smrti Donalda Trumpa je totiž viac než kuriozita. Je to varovný signál o stave spoločnosti, v ktorej sociálne siete nahrádzajú tradičné správy, dôvera v médiá a inštitúcie je na historickom minime, a kolektívna túžba po senzácii dokáže v priebehu hodín premeniť domnienku na „skutočnosť“.
Donald Trump teda žije a pokračuje vo svojom politickom príbehu plnom každodenne sa meniacich protirečivých vyjadrení a stanovísk. Jeho „pochovanie“ na internete je však dôležitou lekciou. Nie o ňom samotnom, ale o nás všetkých, o tom, komu veríme, ako overujeme informácie a ako sa mení úloha médií v ére, kde sa pravda šíri rýchlosťou statusu na sociálnej sieti.
Vladimir Gurtler
