Dlhodobý pokles počtu samovrážd v EÚ sa zastavil, čo je alarmujúcim odrazom zhoršujúceho sa duševného zdravia v Európe. Samovražda sa v roku 2021 podieľala na 18,9 % úmrtí mladých ľudí vo veku 15 – 29 rokov, čím predbehla dopravné nehody (16,5 %). Analýza Eurofoundu zároveň ukazuje, že v roku 2021 spôsobilo zlé duševné zdravie 11,1 milióna rokov života stratených alebo prežitých s postihnutím.
Nová správa agentúry s názvom Mental health: Risk groups, trends, services and policies poukazuje na to, že v poslednom období došlo k nárastu počtu samovrážd, najmä medzi ženami mladšími ako 20 rokov a mužmi nad 85 rokov. Celkovo má tento problém výrazný rodový rozmer: muži majú 3,7-krát vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú samovraždou než ženy – hoci práve ženy častejšie uvádzajú zlé duševné zdravie a vyhľadávajú primárnu zdravotnú starostlivosť.
Správa zdôrazňuje, že duševné zdravie je úzko prepojené so sociálno-ekonomickými faktormi. Ľudia s nižšími príjmami alebo nižším vzdelaním, osamelé domácnosti a skupiny zažívajúce diskrimináciu sú vo vyššom riziku. Neúmerne sú zasiahnutí aj ľudia so zdravotným postihnutím, čo je čiastočne spôsobené tým, že majú menšiu šancu na stabilné zamestnanie.
Kríza životných nákladov a digitálne riziká
Kríza životných nákladov tieto problémy ešte zhoršila – napríklad v Írsku až 57 % dospelých uviedlo, že finančné starosti negatívne ovplyvňujú ich duševné zdravie.
Správa sa venuje aj digitálnym faktorom. Zatiaľ čo primerané používanie digitálnych nástrojov môže podporovať sociálne väzby, nadmerné používanie predstavuje jasné riziko. Problémové používanie sociálnych sietí medzi deťmi vo veku 11 – 15 rokov, najmä dievčatami, sa v Európe od roku 2018 výrazne zvýšilo.
Tento problém je obzvlášť závažný v krajinách ako Bulharsko, Írsko, Malta a Rumunsko, ktoré zaznamenali najvyššie podiely. V Nemecku bolo už v roku 2019 približne 1 z 16 detí závislé od sociálnych sietí alebo digitálnych hier, čo bolo viac než dvojnásobne vyššie číslo oproti roku 2015.
Bariéry v prístupe k starostlivosti
Napriek formálnemu právu na bezplatnú alebo lacnú starostlivosť vo väčšine krajín EÚ správa upozorňuje na významné praktické prekážky. Stigma a diskriminácia odrádzajú ľudí od vyhľadania pomoci, pričom kritický nedostatok kapacít, najmä v rurálnych oblastiach a v špecializovaných službách, ako je detská psychiatria, robí tieto nároky v praxi neúčinnými.
Okrem toho je včasná starostlivosť o mierne alebo stredne ťažké problémy, najmä psychoterapia, často dostupná len súkromne – a teda len pre tých, ktorí si ju môžu dovoliť.
Výskum tiež poukazuje na rozšírenú nespokojnosť s kvalitou služieb – takmer 46 % ľudí s emocionálnymi alebo psychosociálnymi problémami hodnotí kvalitu duševnej starostlivosti pod 5 bodov z 10. Nedostatok dôvery je jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia vyhýbajú vyhľadaniu pomoci, čo zdôrazňuje naliehavú potrebu služieb, ktoré nie sú len dostupné, ale aj účinné a prispôsobené potrebám jednotlivca.
Výzva na komplexný prístup
Pri zverejnení správy hlavný výskumný manažér Eurofoundu Hans Dubois zdôraznil potrebu komplexného a holistického prístupu. „Keď sa zlé duševné zdravie zanedbáva, môže to mať tie najzávažnejšie následky,“ uviedol. „Kľúčová je včasná intervencia v školách a na pracoviskách a boj proti stigme a diskriminácii.“
„Na základnej úrovni znamená zlepšenie duševného zdravia v Európe zlepšenie životných a pracovných podmienok, vrátane sociálneho a pracovného začlenenia. Ak v týchto oblastiach nedochádza k pokroku a ľudia majú pocit, že sa ich život neposúva dopredu, trpí tým aj ich duševné zdravie.“
Ďalšie informácie
-
10. september je Svetový deň prevencie samovrážd, ktorý má za cieľ zmeniť spoločenské vnímanie samovrážd a inšpirovať jednotlivcov, komunity, organizácie a vlády k otvorenej diskusii o samovražednom správaní.
-
Eurofound čoskoro vydá novú epizódu podcastu Eurofound Talks o duševnom zdraví v Európe. Dostupná bude na Spotify, Apple Podcasts aj na webovej stránke Eurofoundu.
Zdroj: TU
