Vojna na Ukrajine
Čo by sa stalo, keby Ukrajina prehrala
Ľubomír Smatana
Zabudnite na svoje politické presvedčenie a na to, koho volíte. Vo chvíli, keď Ukrajina kapituluje, to bude jedno. Nastane chaos.
V poslednom čase sa rôzni autori zamýšľajú nad tým, čo by sa stalo, keby Ukrajina vojnu prehrala. Zrejme to bude tým, že Rusi dlhé mesiace meter po metri zaberajú ukrajinské územie a ďalšie mestá nielen na Donbase sa menia na trosky. K obľúbenej téme analytikov sa teraz pridám aj ja, hoci práve odhady budúcnosti mi nikdy veľmi nešli. Tentoraz však viem, čo by nasledovalo. Obrovská destabilizácia okolitých krajín vrátane Slovenska. Stačí hovoriť s ukrajinskými vojakmi a civilistami.
Na priedomí jedného z tisícov obyčajných domov zarastených burinou a plného haraburdia sedí Dima. Má dvadsaťdeväť rokov, fajčí jednu za druhou a nepustí z ruky telefón. Dima je operátor dronov a s trojročnou prestávkou proti Rusom bojuje od roku 2014. Hovorí rýchlo, každú chvíľu niekomu zavolá, často nejakej žene, o ktorej hovorí, alebo si aspoň myslí, že je to jeho priateľka.
Medzitým ukazuje v telefóne stále dookola rovnaké fotografie. Na jednej stojí v plnej poľnej pred tankom sedem nadšených mladých chlapcov, ktorí vstúpili do armády rovnako ako Dima v osemnástich rokoch. „Tento jeden ešte žije,“ hovorí veterán Dima bez emócií. Listuje ďalej a ukazuje video z akejsi pozície pod mostom, ktorý so spolubojovníkmi bránil skoro mesiac. Takmer bez zásobovania, vodu pili z kaluží a pár metrov od nich obžieral pes mŕtvolu ruského vojaka bez hlavy. Hnusné zábery. Keď Dimu v roku 2019 demobilizovali, odišiel pracovať do Poľska, kde mu nejakí dvaja Poliaci povedali, nech hovorí po poľsky a nie po ukrajinsky. V Dimovi to buchlo, oboch mužov zmlátil a skončil na pol roka vo väzení.
Dima má za sebou tri kontúzie mozgu po výbuchu granátov. Ťažký posttraumatický syndróm poznám aj ja. Netuším, či ho v tomto stave pustí veliteľ na nulu, ale ani ostatní vojaci na tom nie sú o nič lepšie. Keď si s nimi líham v noci v izbe, nemyslím na to, že toto stanovište operátorov si môžu vybrať za cieľ Rusi. Mám väčší strach z toho, že v noci niektorý z nich zoberie zbraň a niečo vyvedie.
A čo sa stane, keď Ukrajina prehrá?
Desaťtisíce takých vojakov ako Dima, frustrovaných z porážky, zbrane len tak neodovzdá. Vedia, čo by ich čakalo. Rusi začnú zatýkať, deportovať, väzniť. A nielen vojakov. Títo chlapi sa zoberú, stanú sa z nich partizáni, alebo utečú na Západ. Buď bez zbrane, ale s takými ťažkými psychickými problémami, že si s nimi okolité krajiny neporadia. Niektorí však pôjdu so zbraňou, nebudú mať inú možnosť. Možnože ich západné krajiny nebudú chcieť prijať. Títo extrémne skúsení chlapi sa pokojne prestrieľajú. Je iluzórne myslieť si, že ich slovenská armáda v horách zastaví. Pre súčasných slovenských vládnucich politikov to budú banderovci, a úplne bez problémov si dokážem predstaviť, že slovenský premiér zrazu požiada o pomoc NATO.
Okrem vojakov utečú milióny civilistov. Milióny. Už teraz sú okolité krajiny vrátane Slovenska alebo Česka na hrane kapacít a odpor proti ďalším utečencom stúpa. Ale keby Ukrajina prehrala, títo ľudia prídu. Nebudú mať na výber. Tí, čo sú tu už dlhšie, sa do okupovanej krajiny nevrátia. To všetko bude mať katastrofálne spoločenské a politické dôsledky. Okrem iného nás to bude stáť obrovské peniaze.
Zabudnite na svoje politické presvedčenie a na to, koho volíte. V tej chvíli, keď Ukrajina kapituluje, to bude jedno. Nastane chaos. Každý politik, ktorý je proti vojenskej alebo civilnej pomoci Ukrajine, robí to najhoršie pre svoju krajinu. Netvrdím, že to všetci politici robia úmyselne, ale nevidia si na špičku nosa, vôbec nechápu dôsledky a prispievajú k možnému rozvratu našich krajín.
Potom ešte existuje možnosť, že Rusi vycvičených ukrajinských vojakov donútia bojovať v ruskej armáde a jej cieľom bude Západ. Túto hypotézu zatiaľ nepodpisujem, ale počul som ju mnohokrát. Prečo by krvácajúci ukrajinskí vojaci, ktorí musia žobrať o pomoc Európu a stále jej dostávajú žalostne málo, mali tej istej Európe pomáhať? Možno sa k Rusom pridajú a frustráciu si vybijú na európskom území.
Každý variant ukrajinskej prehry je pre nás zlý. Politici, ktorí za to nesú zodpovednosť, si však poradia. Nie sú to hlupáci. Z verejného obstarávania si už napchali tučné kontá, včas prekročia hranice a zmiznú ďaleko v závetrí. Vyžerieme si to my.
PREVZATÉ Z DENNIKA N V KOMPLETNOM ZNENÍ, KEĎŽE TENTO PRÍSPEVOK AUTORA POVAŽUJEME ZA MIMORIADNE ZAUJÍMAVÝ.
