Interview by Vladimir Gürtler | Text for PRIMA NEWS
Bývalý politik a veľvyslanec Slovenska v Maďarsku a Českej republike Peter Weiss sa ostro ohradil voči výrokom slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, ktoré zazneli v posledných dňoch v súvislosti s vojnou na Ukrajine. V exkluzívnom rozhovore pre PRIMA NEWS otvorene hovorí o legitimizácii ruských naratívov, historickej paralely medzi Putinom a Hitlerom, aj o tom, ako Blanárove postoje oslabujú dôveryhodnosť Slovenska v rámci Európskej únie a NATO.
Weiss označuje Blanára za „hlásnu trúbu Kremľa“ a kritizuje jeho výzvy na odpustenie Rusku ako nebezpečné relativizovanie vojnových zločinov. Otvorene hovorí o strate elementárnej empatie voči Ukrajine, o pokryteckej politike dvoch tvárí a o tom, prečo premiér Fico svojho ministra stále obhajuje.
1. Pán Weiss, nazvali ste Juraja Blanára „hlásnou trúbou Kremľa“. Má podľa vás človek s takýmto postojom ešte morálne alebo profesionálne právo zastávať post ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky?
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár je prvým „politickým“ ministrom na tomto poste počas piatich vlád strany Smer. Pred ním tento post vo vládach R. Fica a P. Pellegriniho zastávali skúsení a nielen v Európe, ale aj vo svete rešpektovaní kariérni diplomati Ján Kubiš a Miroslav Lajčák. Oni by sa o citlivej téme ako vojna proti Ukrajine takto určite nevyjadrili. Juraj Blanár je podpredseda strany Smer a reprezentuje jej morálne nastavenie a spôsob uvažovania o zahraničnej politike. Hlásnou trúbou som ho nazval preto, že v rozhovore v STVR znovu raz ospravedlňoval ruskú inváziu. Vo februári roku 2022 pritom ako opozičný poslanec hlasoval za uznesenie Národnej rady, ktoré jasne pomenovalo ruský útok ako ničím nevyprovokovanú neospravedlniteľnú protiprávnu vojenskú agresiu voči suverénnej Ukrajine, ostro ju odsúdilo a prisľúbilo Ukrajine solidaritu a pomoc. Dnes túto agresiu relativizuje a hrá sa na akéhosi zmierovača.
2. Keď Blanár hovorí, že v záujme nájdenia nejakého spôsobu spolupráce s Ruskom treba aj „odpustenie si toho všetkého, čo sa udialo“, čo tým podľa vás presne myslí? Aj masové vraždy civilistov, deportácie ukrajinských detí a bombardovanie nemocníc? Ak áno, nejde už o priame ospravedlňovanie vojnových zločinov?
Bol to doslova hrozný výrok. Odpoveď ministra zahraničných vecí Ukrajiny na túto facku slovenského ministra ukrajinským obetiam ruskej agresie je historickou hanbou slovenskej diplomacie. Andrij Sybiha označil Blanárovu výzvu na „odpustenie Rusku“ za nebezpečnú: „Je naivné očakávať, že zločinec prestane, ak nebude potrestaný“.
Veta, ktorá z Blanára vyhŕkla, je dôkazom, že mu chýba profesionálna súdnosť aj morálne zásady pri uvažovaní o dôsledkoch Putinovej imperialistickej agresie. Veď tá vojna priniesla Ukrajine zápasiacej o zachovanie holej národnej a štátnej existencie šialené obete a straty. Putin tiež zničil európsku bezpečnostnú architektúru, ktorá sa vybudovala po Helsinskom akte, a destabilizoval Európu. Odpustenie predpokladá priznanú vinu, ľútosť. Nič z toho sa nestalo. Putin sa ospravedlňovať nemieni. Pred pár dňami v Petrohrade povedal, že Ukrajinci sú Rusi a tak Ukrajina patrí k Rusku. S úškľabkom spomenul ruské imperialistické príslovie, že kam vkročí ruský vojak, to je naše.
No a čerstvo sa ešte pokúsil napraviť svoju nemorálnosť ešte nehoráznejším vyjadrením – „Ako by sa konsolidovali vzťahy po svetovej vojne, keby sme neodpustili nacistickému Nemecku?“ Lenže Nemecko zažilo Norimberský proces s vojnovým zločincami, muselo platiť reparácie, prešlo vnútorným procesom denacifikácie a stalo sa demokraciou pevnou ústavou a silnými inštitúciami. Vie si niekto predstaviť destalinizáciu imperialistického Ruska? Ale zaujímavé je, že Juraj Blanár nechtiac urobil paralelu medzi Putinovou a Hitlerovou agresiou. Veď aj ide o imperialistickú politiku dobýjania nových území.
3. Je podľa vás takýto výrok ministra v priamom rozpore s hodnotami a politikou Európskej únie a NATO? Nevystavuje tým Slovensko riziku medzinárodnej hanby alebo dokonca izolácie?
J. Blanár dal Európe na známosť, že kľúčovú pozíciu v slovenskej vláde zastáva človek bez elementárnej empatia voči napadnutej Ukrajine. Je bytostne presvedčený, že obnova štandardných vzťahov s Ruskom je pre Slovensko priam životne dôležitá, urgentná. Oveľa viac, než udržanie vzťahov so spojencami v EÚ, od ktorej sme vo všetkých ohľadoch existenčne závislí, a s partnermi v NATO. Nehovoriac už o vzťahoch so susednou Ukrajinou, ktorej integráciu do EÚ slovenská vláda podporuje. Ten výrok je ďalšou ranou pre vzťahy s naším východným susedom.
4. Tvrdíte, že Blanár legitimizuje ruské naratívy o príčinách vojny. Je ešte jeho rétorika v súlade s oficiálnou bezpečnostnou a zahraničnou politikou Slovenskej republiky?
Áno, nedávno opakoval Putinove reči, že v záujme mieru treba odstrániť prvotné príčiny vojny. A to sú tie propagandistické kecy „denacifikácii“ a „demilitarizácii“ Ukrajiny. J. Blanár nedávno vo svojich vyjadreniach poprel aj stanoviská a informačné materiály k vojne, ktoré boli zavesené na webovej stránke jeho ministerstva. Napr. ten, ktorý vyvracal ruský propagandistický mýtus o údajnej genocíde 14 tisíc rusky hovoriacich ľudí na východe Ukrajiny. Blanár nie je ochotný si priznať, že prvotnou príčinou vojny je Putinov historický revizionizmus, neuznávanie Ukrajincov za svojbytný národ, vyhlasovanie Ukrajiny za umelý štát a bezohľadný imperialistický záujem pripojiť Ukrajinu k Rusku, zbaviť ju štátnej suverenity.
5. Blanár doma hovorí o mieri, ale na stretnutiach s ruským ministrom Lavrovom od neho nežiada vyhlásenie okamžitého prímeria a začatie mierových rozhovorov. Je to podľa vás prejav strachu, pokrytectva alebo vedomej politickej servilnosti?
Zo všetkého niečo. Tí, čo pozorne sledujú našu politiku, si všimli, že predstavitelia SR majú silné suverénne reči a používajú aj nevyberavý slovník len na adresu našich spojencov z demokratických štátov EÚ a NATO a ukrajinského prezidenta. Voči Putinovi a Lavrovovi sú úctiví, servilní a klaňajú sa pred nimi, ako o tom svedčia aj fotografie. Nikdy sme od nich nepočuli razantné výzvy na adresu predstaviteľov Ruska, ktoré vojnu rozpútalo, aby ju aj ukončilo. Moralizovanie o mieri ide vždy na adresu EÚ. Jej predstaviteľov označovali za vojnových štváčov, lebo pomáhali Ukrajine aj dodávkami zbraní a munície.
6. Na Slovensku Blanár tvrdí, že rusko-ukrajinský konflikt „ nemá vojenské riešenie“. Volá po mieri. A žiada EÚ, aby začala rokovať o mieri. Ako túto rétoriku vnímate?
Ako falošnú a jalovú. Putin má predsa jasný cieľ: zlomiť Ukrajinu silou, vynútiť si jej kapituláciu, zničiť jej suverenitu, ovládnuť ju. A potom ísť s využitím jej vojenského, ľudského, materiálneho, ekonomického potenciálu ďalej na západ. Pre Rusko teda vojenské riešenie existuje! V posledných dňoch vidíme, že sa oň stále intenzívnejšie a agresívnejšie pokúša. Objavili sa správy, že ruské ozbrojené sily má posilniť 30 tisíc vojakov od severokórejského diktátora Kim Čong Una. A, s prepáčením, ruský prezident arogantne kašle aj na Trumpovo volanie, aby vojnu ukončil. Ak chce Blanár mier, nech to končne otvorene povie Kremľu. Lebo stále platí, že ak Ukrajina zloží zbrane, prestane ako štát existovať. Ak ich zloží Rusko, vytvoria sa podmienky pre mierové rokovania. Je to také jednoduché.
7. Minister Blanár opäť obhajoval návrh dohody z marca – apríla 2022, ktorý vraj prekazil vtedajší britský premiér Boris Johnson. Označil to za chybu. Prečo to robí.
Je o súčasť falošnej mierovej rétoriky strany Smer. Tento mýtus ruskej propagandy bolo mnohokrát vyvrátený. Išlo o návrh, ktorý znamenal faktickú ukrajinskú kapituláciu. Nielen cez stratu Ruskom ulúpených území, ale premenou nezávislej Ukrajiny na akože neutrálny, ale v skutočnosti bezbranný štát, bez ozbrojených síl schopných odolať ďalšej ruskej invázii, pozbavený aj ďalších atribútov nezávislej štátnosti. To je ono „mierové riešenie“ vyplývajúce z hesla „ani náboj na Ukrajinu“. Teda ukončiť vojnu tak, že Ukrajina nebude mať prostriedky odolávať ruskej invázii, bude nútená prijať Putinove ultimátum a SR už nebude mať na východnej hranici silný suverénny štát, ale entitu pod politickou kontrolou Ruskej federácie. So všetkými konzekvenciami. Vrátane masovej emigrácie Ukrajincov do Európy po tom, čo sa ich nezávislý štát premenení na bábkový. Vrátane faktického bezprostredného susedstva Slovenska s Ruskou federáciou, ktoré si len nedávno želal podpredseda Smeru E. Kaliňák.
7. Vidíte v súčasnom postoji slovenskej diplomacie vedomý posun od prozápadnej orientácie k hodnotovému relativizmu a lavírovaniu medzi Východom a Západom?
Je to pokrytecká politika dvoch tvárí. Jedna sa prihovára doma zradikalizovanému pro ruskému a proti európskemu voličovi Smeru, druhá komunikuje s partnermi v EÚ a NATO a až doposiaľ podporila všetky opatrenia na pomoc Ukrajine a sankcie proti Rusku. Pred pár dňami však predseda slovenskej vlády prvýkrát odmietol podporiť sankcie proti Rusku.
Členovia vlády vyhlasujú, že Slovensko robí suverénnu zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany. Nedávno im musel prezident Pellegrini pripomenúť, že stratila západný smer. A ja dodávam, že aj severný. Frekvencia stretnutí Juraja Blanára so Sergejom Lavrovom je častejšia ako s jeho poľským kolegom Radkom Sikorskim. Miesto tradičného spojenca číslo jeden, ktorým bola Česká republika, je pre súčasnú vládu hlavným strategickým partnerom Orbánovo Maďarsko. Toto spojenectvo je založené najmä na spoločnom suverénnom odpore proti politike EÚ, ktorá podporuje Ukrajinu v obrane jej zvrchovanosti a územnej celistvosti proti ruskej agresii. Slovenská a maďarská vláda sa ruka v ruke správajú ako postavy z Jiráskovho románu „Proti všem“. No keď rovnako suverénne vyslovil nemecký kancelár svoj názor na túto ich politiku blokovania spoločného postupu EÚ, tak sa urazili, že Nemecko ich chce ubrať o ich právo na svoj názor. Táto politika vytvára neistotu a polarizáciu doma a vyvoláva nedôveru u najbližších spojencov.
8. Aké dôsledky má zahraničná politika, ktorú reprezentuje Juraj Blanár?
Stojíme spolu s Maďarskom v pomyselnom kúte Európy a míňame historickú príležitosť v spolupráci s Českou republikou, s bratským českým národom po boku Poľska úzko spolupracovať na posilnení bezpečnosti v strednej Európe a na tvorbe novej európskej bezpečnostnej architektúry. Miesto toho počúvame na Slovensku avanturistické reči o neutralite, ktorá je, samozrejme , slepou uličkou. Veď kto a prečo by nám v tejto komplikovanej situácii mal garantovať neutralitu? Mohla by mať jedine podobu ruského protektorátu nad Slovenskom. Čo je to za budúcnosť a perspektíva pre Slovenskú republiku.
Mimochodom, keďže na Slovensku niektorí politici tak radi hovoria o Slovanoch a slovanskej vzájomnosti, mysliac tým na veľký ruský národ, ktože sú tí nebližší slovanskí bratia nás, Slovákov? Veru nie Rusi, ktorí nás dvadsať rokov okupovali za čias ruského impéria, ktoré sa volalo Sovietsky zväz. Sú to Česi, Poliaci, Ukrajinci. Naši susedia. Spolupráca s nimi je našou budúcnosťou.
9. Robert Fico verejne podporil Blanára s tým, že nejde o „papagája“, ale o človeka so „suverénnym názorom“. Ako si vysvetľujete, že premiér Slovenskej republiky bráni ministra, ktorý fakticky relativizuje vojnové zločiny a ponižuje vlastnú diplomaciu?
Pretože minister má, ako premiér sám povedal, rovnakú „krvnú skupinu“. Juraj Blanár je lojálnym vykonávateľom zahraničnej politiky Roberta Fica.
Peter Weiss
je výrazná postava slovenskej ľavicovej politiky, diplomat a intelektuál. Po Nežnej revolúcii stál pri premene KSS na modernú sociálnu demokraciu (SDĽ), bol poslancom aj podpredsedom parlamentu. Neskôr pôsobil ako veľvyslanec SR v Maďarsku a Česku, pedagogicky na Ekonomickej univerzite a publicisticky v popredných médiách.
