Interview by Vladimir Gürtler | Text for PRIMA NEWS
V čase, keď Malta čelí výzvam súvisiacim s inflačným vývojom, prehriatym realitným trhom, digitálnou transformáciou a rastúcim medzinárodným záujmom o miestne investičné prostredie, prináša PRIMA NEWS exkluzívny rozhovor s mužom, ktorý aktuálne riadi centrálnu banku tejto malej ostrovnej krajiny.
Alexander Demarco, dlhoročný zástupca guvernéra a od augusta 2024 poverený výkonom funkcie guvernéra Centrálnej banky Malty, otvorene hovorí o stave maltskej ekonomiky, vývoji reálnych príjmov, pripravenosti na digitálne euro a o vplyve slovenského a českého kapitálu na maltský trh a odpovedá na otázky PRIMA NEWS.
1. Ako by ste zhodnotili aktuálne inflačné trendy na Malte? Ktoré sektory sú najviac ovplyvnené rastom cien a aké sú hlavné faktory?
Po prudkom náraste inflácie v rokoch 2022 a 2023 – spôsobenom globálnymi faktormi ako boli narušenia dodávateľských reťazcov počas pandémie a konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou – sa inflácia na Malte v roku 2024 výrazne zmiernila a medzi decembrom 2024 a februárom 2025 sa pohybovala na alebo pod úrovňou 2,0 %.
V poslednom období však evidujeme mierne zvýšenie. HICP inflácia (harmonizovaný index spotrebiteľských cien) v prvých piatich mesiacoch roka dosiahla v priemere 2,3 %, pričom hlavným faktorom bol rast cien potravín a leteniek. Nárast cien potravín odráža vývoj v eurozóne, odkiaľ Malta väčšinou dováža potraviny, a zvýšenie cien leteniek zas odzrkadľuje silný turistický dopyt – počet turistov vzrástol v prvých štyroch mesiacoch tohto roka o viac ako 17 %. V nasledujúcich mesiacoch však očakávame postupné zmierňovanie inflácie smerom k 2,0 %, najmä v dôsledku spomalenia rastu cien v sektore služieb, miernejšieho rastu miezd a ekonomického ochladenia.
2. Ako ovplyvňuje situácia na realitnom trhu stabilitu maltskej ekonomiky? Je súčasný rast cien udržateľný alebo už vidno známky prehrievania?
Podľa ukazovateľa nesúladu cien nehnuteľností banky neexistujú významné známky nadhodnotenia cien nehnuteľností. Dopyt po bývaní bol v posledných rokoch poháňaný silným rastom zamestnanosti – najmä vďaka migrácii, keďže domáca pracovná sila klesá a miera účasti na trhu práce je už vysoká. Svoj podiel má aj cestovný ruch.
Zatiaľ čo rast ubytovania v hoteloch stagnuje, rastie počet turistov využívajúcich prenájom rezidenčných jednotiek – podiel ubytovania v hoteloch klesol z 63,5 % (2022) na približne 61 % (2024). Očakávame, že rast cien bývania sa zmierni v dôsledku spomalenia rastu zamestnanosti a sprísnenia migračných politík. Rast turizmu by mal tiež spomaliť kvôli kapacitným obmedzeniam leteckej dopravy. V 1. štvrťroku 2025 už vidíme zmiernenie inflácie cien bývania – na priemer EÚ vo výške 5,7 %.
3. Aký je postoj Centrálnej banky Malty k aktuálnym úrokovým sadzbám ECB? Sú podľa vás vhodné pre miestne hospodárske podmienky?
Menová politika ECB sa riadi podmienkami celej eurozóny. Podľa môjho názoru je aktuálne nastavenie politiky vhodné – inflácia dosiahla 2 % a očakáva sa, že sa na tejto úrovni udrží. Vzhľadom na neistotu je však dôležité hodnotiť vývoj priebežne a nepristupovať k nemu samozrejme. Na Malte bol prenos menovej politiky cez bankový systém obmedzený. Banky sú financované hlavne cez bežné a sporiace účty, ktoré nie sú úročené. Zvýšenie sadzieb ECB v rokoch 2022–2023 viedlo len k miernemu rastu úrokov z termínovaných vkladov, ale náklady bánk ostali nízke. Hypotéky zostali prakticky nezmenené, sadzby pre firmy len mierne vzrástli – ziskovosť bánk sa zlepšila. Pokles sadzieb viedol len k malému zníženiu termínovaných vkladov, sadzby na úveroch ostali stabilné. Výsledkom je stabilná inflácia okolo 2 %, bez rizika pre finančný sektor.
4. Obyvatelia aj cudzinci vyjadrujú obavy z rastúcich životných nákladov. Ako sa vyvíjajú reálne príjmy a čo očakávate v ďalších mesiacoch?
Malta za posledné desaťročie zaznamenala silný hospodársky rast a inflácia sa držala na úrovni eurozóny. V rokoch 2022–2023 inflácia výrazne vzrástla kvôli globálnym faktorom, no zásah vlády (napr. dotácie energií) spomalil rast cien. Podľa Eurostatu ceny potravín (vrátane alkoholu a tabaku) do júna 2025 stúpli o 30,5 % (na Malte) a 31,5 % (v eurozóne) oproti januáru 2020. Ceny energií stúpli v eurozóne o tretinu, na Malte boli o 3,5 % nižšie – vďaka štátnej podpore. Priemerná mzda na Malte vzrástla o 21,7 % a v eurozóne o 23,1 %, čo však nestačí na pokrytie rastu cien potravín a energií. Avšak spotreba turistov ovplyvňuje index HICP – zvýšený dopyt po jedle, letenkách a ubytovaní zvyšuje ceny. Ak však zohľadníme len domácnosti, index maloobchodných cien stúpol o 19,3 %, čo je menej než rast miezd (21,7 %), teda reálne mzdy boli zachované. Okrem toho vláda v roku 2025 znížila daňové zaťaženie rozšírením daňových pásiem.
Podľa júnovej prognózy na rok 2025 očakávame:
-
infláciu HICP: 2,3 %
-
rast miezd na zamestnanca: 4,4 %
-
rast reálneho disponibilného príjmu: 5,7 %
5. Cestovný ruch a služby sú kľúčové pre ekonomiku Malty. Ako sú odolné voči geopolitickým alebo klimatickým otrasom?
Maltská ekonomika je čoraz viac orientovaná na služby – tvoria viac než 80 % hrubej pridanej hodnoty. Sektory ako ubytovanie, stravovanie a doprava klesli z 15 % (pred vstupom do EÚ) na 9 % (za posledné dva roky), keďže iné súkromné služby rastú ešte rýchlejšie. Turizmus stále rastie dvojciferným tempom. Aj keď tempo HDP mierne klesá, Malta ostáva jednou z najrýchlejšie rastúcich krajín v eurozóne. Zmiernenie rastu je skôr korekcia po pandémii než reakcia na geopolitiku. Vplyv geopolitických rizík bol doteraz obmedzený, no vzhľadom na otvorenú ekonomiku sú dôležité výmenné kurzy, dopyt a ceny komodít. Vplyv klimatických zmien je ťažšie odhadnúť – závisí od adaptačných politík a správania firiem.
6. Ako sa Malta pripravuje na digitálnu transformáciu finančného sektora a zavedenie digitálneho eura? Aké sú riziká a príležitosti?
Bankový sektor investoval do digitalizácie, najmä kvôli konkurencii v oblasti platieb a nástupu európskych digitálnych bánk. Väčšina bánk už ponúka online služby, mobilné platby a v roku 2025 aj okamžité platby. Zlepšili sa aj systémy kontroly transakcií a KYC procesy. Avšak neexistuje jednotná platobná infraštruktúra – banky nie sú medzi sebou prepojené. Snaha NBM vytvoriť jednotnú platformu zatiaľ zlyhala. Digitálne euro by tento problém mohlo vyriešiť – má fungovať na spoločnej platforme pre celú eurozónu. Prieskum z novembra 2024 ukázal vysoký záujem najmä medzi ľuďmi do 55 rokov. Digitálne euro nebude úročené, čím sa zabráni odlivu likvidity z bánk. Zavádzajú sa aj limity na držbu a tzv. reverzná funkcia „vodopádu“ umožní nakupovať väčšie položky bez potreby držby veľkého zostatku.
7. Aké sú hlavné priority Centrálnej banky Malty v druhej polovici roku 2025 – v oblasti cien, trhu práce či dohľadu?
Hlavnou úlohou banky je cenová stabilita, čo ostáva našou prioritou v rámci Eurosystému.Trh práce je charakterizovaný veľmi nízkou nezamestnanosťou (~3 %) a nedostatkom pracovnej sily. Riešením je znižovanie kvalifikačných rozdielov a investície do technológií. Finančný sektor je zdravý – silne kapitalizovaný, s vysokou likviditou a dobrými aktívami. Z pohľadu makroprudenciálnej politiky chceme posilniť opatrenia z roku 2023, ktoré riešia riziká spojené s koncentráciou expozícií voči realitnému sektoru.
8. Má banka údaje o zahraničných investíciách zo Slovenska a Česka? V ktorých sektoroch sú najviac zastúpené?
Objem priamych zahraničných investícií z týchto dvoch krajín je obmedzený a sústredený najmä do finančného sektora. Objavuje sa však záujem aj v oblastiach ako logistika, reality a pohostinstvo. Česká republika má v tomto smere väčší podiel ako Slovensko.
9. Aký je podiel slovenského a českého kapitálu na celkovom objeme PZI na Malte?
Kombinovaný podiel Slovenska a Česka tvorí menej než 1 % HDP.
10. Zaznamenala banka zvýšený záujem slovenských a českých subjektov o investovanie na Malte?
Nie sme najvhodnejší subjekt na hodnotenie záujmu, no vieme, že jedna česká banka v nedávnych mesiacoch prejavila záujem o kúpu významnej maltskej úverovej inštitúcie, pod dohľadom ECB a MFSA.
Zmluva o kúpe akcií bola už uzavretá. V súčasnosti sa začína due diligence zo strany regulačných orgánov. Ak dôjde k schváleniu prevodu, očakávame posilnenie konkurencie v maltskom bankovom sektore – čo bude prospešné pre spotrebiteľov.
Kto je Alexander Demarco?
Alexander Demarco bol vymenovaný za úradujúceho guvernéra Centrálnej banky Malty 1. augusta 2024. Zároveň od 1. januára 2014 zastáva aj funkciu zástupcu guvernéra tejto banky – najprv bol zodpovedný za oblasť finančnej stability a od augusta 2017 za menovú politiku, pričom v rámci nej sprevádzal guvernéra a zastupoval ho na zasadnutiach Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) pre menovú politiku.
V súčasnosti je členom vysokých pracovných skupín ECB pre digitálne euro a udržateľné a zodpovedné investície súvisiace s klimatickou zmenou, a zároveň je členom Hospodárskeho a finančného výboru EÚ. Okrem toho predsedá Spoločnej rade pre finančnú stabilitu. Do júla 2017 bol aj členom Rady pre dohľad Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) a Dozornej rady ECB.
Pred svojím vymenovaním za zástupcu guvernéra pôsobil ako vedúci Odboru finančnej stability v banke. Do Centrálnej banky Malty nastúpil v roku 1984 a väčšinu kariéry strávil v Oddelení ekonomického výskumu ako senior ekonóm, neskôr bol vymenovaný za vedúceho Oddelenia pre vzťahy s EÚ a medzinárodné záležitosti.
Počas svojej kariéry sa priamo podieľal na vytvorení prvého ekonometrického modelu banky a bol zodpovedný za prípravu makroekonomických prognóz. Aktívne sa zapájal do príprav a rokovaní súvisiacich so vstupom Malty do EÚ a následne aj do diskusií o menovej politike v rámci príprav na vstup do mechanizmu ERM II pred prijatím eura. Prispel tiež viacerými odbornými článkami do publikácií banky.
Získal titul B.A. (s vyznamenaním) z ekonómie na Maltskej univerzite a titul magister na University of Warwick vo Veľkej Británii, so špecializáciou na medzinárodnú menovú ekonómiu a medzinárodný obchod.
Photo: Melvin Bugeja/Central Bank of Malta
