- júla bol deň, keď sme si pripomenuli slobodu slova a prácu novinárov. Špeciálne na Slovensku. Tento deň uplynul a mnohí si ho ani nešimli. Je dobré ale nezabudnúť aj na tie chvíle, keď pero prestalo slúžiť pravde a začalo biť. Slová majú váhu. A niekedy aj zápach. Fejtón, ktorý exkluzívne pre PRIMA NEWS napísal Juraj Mesík, je o tom, čo sa stane, keď sa z novinára stane kat.
„Títo ľudia by mali kvičať ako svine na bitúnku. Na ten dobytok s teľacím IQ treba poriadne dlhý bič.“
Niekde som to čítal, ale už si nespomínam kto to napísal. Bol to Tido Gašpar? Alebo sám Joseph Goebbels? A o kom? Bolo to Židoch? O Rómoch? Alebo azda o nejakých Slovanoch? Aj na to som už zabudol. Nič osobné proti Tidovi Gašparovi či Josephovi Goebbelsovi. Boli to milujúci rodičia, praví vlastenci, novinári a kovaní intelektuáli.
Ale povedali to oni? Alebo niekto iný? A kto boli tie svine? Nie a nie si spomenúť. Vôbec je tá moja pamäť poriadne deravá. Človek už pomaly nevie, čo bolo pred deväťdesiatymi rokmi, a čo pred tromi-štyrmi.
Niekedy si nepamätáme veci, lebo taká je už povaha našej pamäte. Limitovaná. A sú iné veci, ktoré si nepamätáme, lebo na ne chceme zabudnúť, a chceme aby na ne zabudli aj všetci ostatní.
Americký historik Timothy Snyder však v útlej knižočka „O tyranii – dvadsať lekcií z 20. storočia“ tvrdí, že na dôležité veci by sme nemali dovoliť zabúdať ani sebe, ani svojmu okoliu. Spomína príklad, ako moskovská propaganda za čias Josifa Stalina portrétovala prosperujúcich farmárov ako prasatá. Sviňa na vidieku, aj tom ruskom, jasne symbolizovala zabíjačku. Sused portrétovaný ako prasa bol niekto, koho zem si možno privlastniť. A tak propaganda najprv poštvala chudobných mužikov s dlhými bičmi na tých bohatších so svinskými hlavami, a potom moc zobrala pôdu aj im a všetkých nahnala do kolchozov. To, čo začalo zdanlivo nevinným zobrazovaním ľudí ako sviní pokračovalo zmasakrovaním stoviek tisíc roľníkov v gulagoch, a pokračovalo smrťou miliónov ľudí v Ukrajine, Kazachstane a Rusku vo veľkom hladomore 30. rokov, a ďalšieho milióna v hladomore rokov 1946-47.
Keď tak nad tým premýšľam, možno má Timothy Snyder pravdu. Možno by som si predsa len mal spomenúť kto s tak ľahkým perom písal o kvičiacich sviniach hnaných dlhým bičom na bitúnok. Možno by sme si mali všetci spomenúť kto boli tie svine a dobytok s teľacím IQ, kto bol dobový intelektuál, čo hľadal riešenie čo s nimi, aj kde sa na prezentáciu jeho predstáv o konečnom riešení svinsko-teľacieho problému našiel priestor. Lebo tí, čo si nepamätajú minulosť sú vraj odsúdení na to, aby si ju zopakovali.
Juraj Mesík
Juraj Mesík je slovenský publicista, analytik, bývalý politik a environmentálny aktivista. Pôsobil ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR po Nežnej revolúcii za Verejnosť proti násiliu (VPN). Neskôr sa venoval rozvojovej pomoci, environmentálnym otázkam a pôsobil ako expert Svetovej banky. V posledných rokoch je známy najmä ako ostrý komentátor spoločenského a politického diania, často vystupuje ako kritik systému, vlády, médií i farmaceutických firiem, najmä počas pandémie COVID-19.
