28.8.2026 (SITA.sk) – Vojenský historický ústav spomenul, že ani po 82. rokoch nezapadlo do hlbín legendárne heslo „Začnite s vysťahovaním“, ktorým sa začala cesta bojovníkov SNP.
Slovenskí vojaci 29. augusta 1944 zdvihli zbrane v boji proti nemeckým okupačným vojskám a ich domácim prisluhovačom. Ako pri príležitosti 82. výročia Slovenského národného povstania (SNP) pripomenul Vojenský historický ústav, divízny generál Sergej Ingr, minister národnej obrany čs. vlády v Londýne a hlavný veliteľ čs. brannej moci v zahraničí, adresoval želanie povstaleckému vojenskému veleniu a jednotkám a bolo zverejnené v Pravde 9. septembra 1944.
„Posielam vám a všetkým oddielom, bojujúcim pod vaším vedením, čo najsrdečnejší pozdrav celej československej armády, bojujúcej za hranicami. Tlmočím Vám úprimné prianie všetkých, aby vás vo vašom hrdinskom boji sprevádzalo šťastie a aby obete, ktoré prinesú slovenskí hrdinovia, zaistili lepšiu a krajšiu budúcnosť Československej republike„.
Želanie bolo určené slovenským vojakom
Ako Vojenský historický ústav pripomenul, želanie bolo určené slovenským vojakom, ktorí s odhodlaním vzdorovali ideológii nemeckého nacionálneho socializmu, talianskeho fašizmu a japonského militarizmu.
„Netreba zabudnúť na historický fakt, že 29. augusta 1944 sa zjednotené sily domácej a zahraničnej rezistencie, so širokou podporou najširších vrstiev obyvateľstva, odhodlali vytrhnúť Slovensko zo spojenecko-satelitného postavenia v rozkladajúcom sa pakte štátov Osi a previesť ho na stranu víťaziacich armád Spojencov,“ uviedol ústav s tým, že v tento deň vyhlásili predstavitelia ilegálneho Vojenského ústredia Slovenské národné povstanie.
„Tento čin demonštroval vôľu svojbytného zvrchovaného národa vziať svoj osud a riadenie budúcnosti do vlastných rúk,“ doplnil ústav s tým, že SNP sa hodnotí ako druhé najväčšie protifašistické ozbrojené vystúpenie.
SNP nebolo vyhlásené náhodnou skupinou nespokojencov
Ako ďalej priblížil, SNP bolo mierené proti prichádzajúcim nemeckým okupačným vojskám a nedemokratickému domácemu ľudáckemu režimu, ktorý úzko kolaboroval s nacizmom. Vojenský historický ústav priblížil, že SNP nebolo vyhlásené náhodnou skupinou nespokojencov, ale po mesiacoch intenzívnych príprav ilegálnym Vojenským ústredím Slovenskej národnej rady.
V Banskej Bystrici, v centre SNP, sa vytvorilo veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku, ktorého zámerom bolo brániť povstalecké územie, na ktorom žilo približne 1,7 milióna obyvateľov na ploche 20-tisíc kilometrov štvorcových, až do príchodu sovietskej Červenej armády.
„Tento ambiciózny zámer mali realizovať ozbrojené sily reprezentované 1. čs. armádou na Slovensku a partizánmi. Treba zdôrazniť, že 1. čs. armáda na Slovensku vznikala v ťažkých podmienkach, pod priamym tlakom útokov nemeckých okupačných vojsk. Jej velenie malo v prvých dňoch SNP k dispozícii len 18-tisíc vojakov a dôstojníkov,“ pripomenul ústav a doplnil, že tento počet sa zvýšil dvoma mobilizáciami.
Dve mobilizácie
Po prvej 5. septembra 1944 počet narástol na 47-tisíc mužov a po druhej 26. septembra 1944 narástol počet príslušníkov na 60-tisíc. Po boku armády bojovalo aj približne 12-tisíc partizánov, z ktorých približne 70 percent bolo Slovákov.
„Ďalších asi 5 500 partizánov pôsobilo v tyle nemeckých okupačných vojsk. Povstalecké ozbrojené sily tak dosiahli počas druhého mesiaca bojov súhrnný stav cca 77 500 osôb,“ spresnil ústav a podotkol, že aj napriek nedostatkom dokázali úspešne vzdorovať nemeckým jednotkám dva mesiace a napriek porážke v posledných dňoch októbra 1944, nedošlo k ich úplnému zničeniu ani ku kapitulácii či skončeniu odporu.
„Odpor pokračoval v podmienkach partizánskeho spôsobu vedenia bojovej činnosti až do definitívneho oslobodenia Slovenska,“ dodal Vojenský historický ústav s tým, že SNP sa tak stalo neoddeliteľnou súčasťou európskej protifašistickej a národnooslobodzovacej vlny, ktorá sa nezadržateľne dvíhala od základného prelomu na frontoch v roku 1943.
Legendárne heslo nezapadlo do hlbín
Ústav ďalej spomenul, že ani po 82. rokoch nezapadlo do hlbín legendárne heslo „Začnite s vysťahovaním„, ktorým sa začala cesta bojovníkov SNP. Spoločenstvo demokratických štátov si vysoko váži a oceňuje SNP ako dôležitý vklad do európskeho protifašistického hnutia odporu a porážky nacistického Nemecka a jeho spojencov.
„SNP, ktoré má mnohých neprajníkov či pochybovačov, je sviatkom, ktorým preukazujeme úctu základným hodnotám, na ktorých stojí moderná slovenská štátnosť, ako aj všetkým, ktorí za tieto hodnoty bojovali, strádali a v mnohých prípadoch priniesli aj najväčšiu obeť – vlastný život,“ uzavrel Vojenský historický ústav.
Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domácich odbojových skupín na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie vtedajšej Slovenskej republiky. Slovensko ako spojenec nacistického Nemecka zohrávalo významnú úlohu pri zásobovaní jeho vojsk na východnom fronte. V Berlíne sa obávali vzniku odbojových a diverzných skupín a slovenskej armáde nedôverovali.
Povstaniu a spoločnému postupu slovenských odbojových skupín predchádzala takzvaná Vianočná dohoda, ktorú uzavreli predstavitelia demokratického aj komunistického odboja a zaviazali sa v nej vytvoriť Slovenskú národnú radu (SNR).
Najvplyvnejšia odbojová skupina, ktorá neskôr tvorila aj hlavnú povstaleckú silu, pôsobila v slovenskej armáde. Na čele tejto skupiny stál podplukovník Ján Golian. Kľúčovú úlohu v prípravách povstania hrala Východoslovenská armáda, ktorá mala zabezpečiť karpatské priesmyky.
Ozbrojený protifašistický odpor sa začal 29. augusta šifrovaným rozkazom „Začnite s vysťahovaním!“, ktorý vydal Golian. Na dohodnutý signál však nezareagovali západoslovenské posádky a Východoslovenskú armádu Nemci bez boja odzbrojili. Povstalci tým prišli o množstvo výzbroje aj vojenského materiálu. Organizátori Povstania sa napriek tomu nevzdali a v boji proti nemeckým jednotkám pokračovali ďalších osem týždňov.
Centrom povstania sa stala Banská Bystrica a jeho cieľom bolo odstránenie autoritatívnemu režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), prevzatie politickej moci v krajine a začlenenie Slovenska do povojnovej Československej republiky (ČSR).
Politickú moc na povstaleckom území prevzala Slovenská národná rada (SNR), ktorá sa konštituovala 1. septembra 1944. SNR zrušila diskriminačné protižidovské zákony a zakázala HSĽS aj nemecké a maďarské politické strany. Golian povýšený na plukovníka a neskôr na brigádneho generála velil armádnej časti povstaleckých síl až do 7. októbra 1944, keď ho vo vedení vystriedal divízny generál Rudolf Viest.
Do bojov sa okrem regulárnej armády zapojili aj partizáni, príslušníci žandárstva a finančnej stráže. Z východného frontu sa na povstalecké územie presunul 1. čs. samostatný stíhací letecký pluk a 2. čs. samostatná paradesantná brigáda.
Po ťažkých bojoch nedostatočne vyzbrojení povstalci postupne pred okupačnými jednotkami ustupovali a boli zatlačení do hôr. Po obsadení Banskej Bystrice nemeckými vojakmi vydal 27. októbra generál Viest povstaleckej armáde rozkaz o prechode na partizánsky spôsob boja.
Generáli Viest a Golian o niekoľko dní padli do zajatia a v Berlíne ich oboch odsúdili na trest smrti. Nacistické represálie a násilnosti po potlačení SNP kruto pocítilo aj civilné obyvateľstvo.
Viac k témam: Slovenské národné povstanie
Zdroj: SITA.sk – Slovenskí vojaci 29. augusta 1944 zdvihli zbrane v boji proti nemeckým okupačným vojskám © SITA Všetky práva vyhradené.
