Porušenie ústavného zákona č. 422/2020 Z.z. Ústavným súdom Slovenskej republiky: Prípad vyhlášky o vyúčtovaní tepla a obmedzenie práv občanov

Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR)  uznesením III. ÚS 81/2025-31 zo dňa 6. februára 2025 odmietol ústavnú sťažnosť organizácií ENERGETICKÝ OMBUDSMAN o.z. a Asociácie na podporu obnoviteľných zdrojov energie (APOZE) proti vyhláške Ministerstva hospodárstva č. 337/2024 Z.z., ktorou sa menia pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo. Tým ÚS SR podľa sťažovateľov porušil ústavný zákon č. 422/2020 Z.z., ktorý mal posilniť ochranu ústavných práv občanov prostredníctvom tzv. individuálnej kontroly ústavnosti.

Podstata sporu

1. Vyhláška č. 337/2024 Z.z. a jej dopad na spotrebiteľov

Sťažovatelia, ktorí zastupujú vlastníkov bytov poškodených vyhláškou, tvrdia, že novela:

• diskriminuje konečných spotrebiteľov pri rozpočítavaní nákladov na teplo,
• odporuje viacerým zákonom (napr. energetickému zákonu),
• porušuje ústavné práva na ochranu vlastníctva (čl. 20 Ústavy) a zákaz diskriminácie (čl. 12).

2. Ústavná sťažnosť a novela č. 422/2020 Z.z.

S účinnosťou od 1. januára 2025 ústavný zákon č. 422/2020 Z.z. rozšíril možnosť podania návrhu na kontrolu ústavnosti (čl. 127 ods. 5 Ústavy). Podľa tejto novely môže:

• fyzická alebo právnická osoba požiadať senát ÚS SR, aby podal návrh na posúdenie súladu právneho predpisu s ústavou (čl. 125 ods. 1 Ústavy),
• ak senát uzná návrh za dôvodný, musel by prerušiť konanie o sťažnosti a iniciovať kontrolu ústavnosti.

ÚS SR však návrh sťažovateľov nepripustil a sťažnosť zamietol s odôvodnením, že:

• fyzické a právnické osoby nemajú oprávnenie iniciovať konanie o ústavnosti (čl. 130 ods. 1 Ústavy),
• ústavná sťažnosť slúži len na ochranu proti individuálnym, nie normatívnym zásahom.

3. Porušenie ústavného zákona č. 422/2020 Z.z.

Sťažovatelia poukazujú, že ÚS SR:

1. Ignoroval novelu č. 127 ods. 5 Ústavy, ktorá explicitne umožňuje občanom požiadať o kontrolu ústavnosti.
2. Nesprávne aplikoval staršiu judikatúru (napr. III. ÚS 68/2024), hoci novela platí od 1. 1. 2025
3. Nevyhodnotil podstatu návrhu, ale mechanicky ho zamietol, čím obmedzil prístup k spravodlivému súdnemu konaniu (čl. 6 Dohovoru o ľudských právach).
4. Predkladatelia novely ústavy sa nevyjadrili k Žiadosti o stanovisko k poručovaniu vládneho zákona o ústavnom súde č. 422/2020 Z.z.

Dôsledky rozhodnutia ÚS SR

1. Oslabenie právneho štátu
   • ÚS SR poprel zmysel reformy, ktorá mala občanom umožniť brániť sa proti neústavným predpisom.
   • Pokračuje prax bezmocnosti občanov, ktorí sa nemôžu domáhať zrušenia nefér vyhlášok.
2. Nemožnosť nápravy na národnej úrovni
   • Subjekty oprávnené podávať návrhy na kontrolu ústavnosti (napr. vláda, poslanci) často nekonajú v záujme občanov.
   • Sťažovatelia sú nútení obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).

Sťažnosť k ESĽP a záver

Sťažnosť podaná k ESĽP argumentuje:

• Porušenie čl. 6 EÚLP (právo na spravodlivý proces), keďže ÚS SR neposkytol efektívnu ochranu.
• Arbitrárny postup ÚS SR, ktorý poprel ústavnú novelu schválenú demokratickým parlamentom.

Záver

Rozhodnutie ÚS SR nie je len technickou chybou, ale systematickým problémom slovenského právneho poriadku:

• Ústava sa mení, no súdy odmietajú rešpektovať jej progresívne prvky.
• Občania sú odkázaní na medzinárodné súdy, čo podkopáva dôveru v domácu justíciu.

1. Dôvodová správa k ústavnému zákonu č. 422/2020 Z.z.
2. Žiadosť o stanovisko k porušovaniu vládneho zákona o ústavnom súde č. 422/2020 Z.z
3. Sťažnosť podaná 27. 3. 2025  ESĽP

Red