Kým nebezpeční vrahovia vyhrávajú na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) tisícové odškodnenia, poctiví občania, ktorí roky odvádzali dane v krajinách EÚ, končia v sociálnej sieti plnej dier. Svetové združenie bývalých politických väzňov (SZBPV) poukazuje na alarmujúci prípad slovenského občana v Holandsku, pri ktorom došlo k hrubému porušeniu Európskej sociálnej charty a žiada o nápravu systému.
Prípad Radoslava B.: Keď sa práca zmení na boj o prežitie
Príbeh pána Radoslava B. slúži ako mrazivá ilustrácia toho, ako ľahko môže pracujúci človek „vypadnúť zo zákona“. Po štyroch rokoch legálnej práce v Holandsku, kde riadne odvádzal sociálne a zdravotné poistné, prišiel pre ťažkú fyzickú záťaž o zdravie.
Namiesto adekvátnej pomoci ho však čakalo len formálne ošetrenie analgetikami a nátlak zamestnávateľa na ukončenie pracovného pomeru. Výsledok? Po návrate na Slovensko sa ocitol v právnom vákuu.
- Holandsko: Zamietlo podporu, pretože tam už nemá pobyt.
- Slovensko: Zamietlo podporu, pretože podľa pravidiel EÚ je príslušným štátom Holandsko.
- ESĽP: Sťažnosť voči Slovensku vyhlásil za neprijateľnú.
Právo na zdravie a pomoc len na papieri?
Združenie upozorňuje, že v prípade slovenských občanov legálne pracujúcich v zahraničí sa z Európskej sociálnej charty stáva len „zdrap papiera“. Konkrétne ide o ignorovanie dvoch kľúčových pilierov:
- Porušenie článku 11 (Právo na ochranu zdravia): Štát má povinnosť zabezpečiť prístup k adekvátnej liečbe. V prípade pána Radoslava B., ktorý v Holandsku štyri roky riadne odvádzal odvody, mu bola poskytnutá len minimálna, formálna starostlivosť (analgetiká) bez potrebnej diagnostiky, čo viedlo k rozvoju ťažkých depresií a fyzickému vyčerpaniu.
- Porušenie článku 13 (Právo na sociálnu a lekársku pomoc v núdzi): Každý človek bez dostatočných prostriedkov má právo na pomoc. Holandské úrady však Radoslavovi B. zamietli podporu v nezamestnanosti výlučne z formálneho dôvodu – chýbajúceho pobytu v Holandsku, hoci jeho odchod na Slovensko bol vynútený práve kolapsom zdravia a nedostatkom financií na liečbu.
Kontrast, ktorý vyráža dych
Svetové združenie bývalých politických väzňov upozorňuje na do očí bijúcu disproporciu v tom, koho práva európske inštitúcie chránia. Na jednej strane stojí pracujúci človek bez nároku na nemocenské dávky, na druhej strane sú odsúdení vrahovia, ktorým štáty musia vyplácať vysoké odškodné za porušenie ich komfortu vo väzbe.
Príklady „úspešných“ sťažovateľov pre porušenie dohovoru:
| Meno | Status | Výsledok |
| Branislav Adamčo | Člen zločineckej skupiny, vrah | Finančné zadosťučinenie v celkovej výške 27 800 EUR v dvoch sporoch. Sťažnosti č. 45084/14 a 55792/20 |
| Fuad Awale | Dvojnásobný vrah (UK) | Odškodné v Británii vo výške 7 500 GBP a náhrada trov konania vo výške 240 000 GBP za izoláciu vo väzbe. |
| Radoslav B. | Poctivo pracujúci občan | Sťažnosť proti Slovensku odmietnutá ako neprijateľná, bez finančnej pomoci. Sťažnosť č. 13941/25 |
Združenie vstupuje do boja za sociálne práva ako tretia strana
SZBPV sa mieni zapojiť do sporu pána Radoslava B. proti Holandsku ako tretia strana. Cieľom je poukázať na to, že Európska sociálna charta sa v praxi stáva „len zdrapom papiera“ pre ľudí, ktorí tvoria hodnoty.
„Je neprijateľné, aby judikatúra ESĽP selektívne uprednostňovala práva odsúdených páchateľov pred základnými sociálnymi právami pracujúcich občanov EÚ,“
Združenie má s podobnými procesmi bohaté skúsenosti – v minulosti figurovalo ako tretia strana v kauze č. 54334/00 Ivana Lexu proti Slovensku, diskriminácie slovenských politických väzňov č. 9811/03. V roku 2012 bola podaná sťažnosť č. 11342/12 týkajúca sa vydania dedičstva vo forme nevyplatených žoldov príslušníkom Francúzskej cudzineckej légie – občanom bývalého Československa, ktorí bojovali v Indočíne v rokoch 1946–1954. Konfiškáciou nevyplatených žoldov Francúzsko porušilo okrem práva na dedičstvo, ktoré je nepremlčateľné aj právo na ochranu vlastníctva garantované Dohovorom. Sťažnosť bola rozhodnutím ESĽP vyhlásená za neprijateľnú podľa článkov 34 a 35 Dohovoru. Podrobnosti sú uvedené na webovej stránke združenia v rubrike Zabudnuté obete studenej vojny.
Tentoraz však chcú upriamiť pozornosť na to, či EÚ nezabúda na svojich najzraniteľnejších občanov, ktorí namiesto kriminality zvolili cestu poctivej práce, no v chorobe zostali úplne opustení.
Radoslav B. nie je len číslo v štatistikách. Je to človek, ktorý uveril, že poctivá práca a plnenie povinností v rámci Európskej únie mu zabezpečí základnú dôstojnosť a ochranu, keď bude v núdzi. Systém morálne zlyhal a zlyhala európska myšlienka solidarity.
V našej histórii sme zažili, aké to je, keď zákony prestanú chrániť slabších a slúžia mocným. Dnes už nehrozia gulagy, ale chladná byrokracia, ktorá bezcitne aplikuje paragrafy a zabúda na človeka. Keď čítame rozsudky ESĽP, ktoré chránia základné práva odsúdených zločincov, je to správne a potvrdzuje to hodnotu ľudskej dôstojnosti. Ale kde je tá istá energia a dôslednosť, keď ide o právo poctivo pracujúceho človeka na zdravotnú starostlivosť a ochranu pred chudobou?
Združenie, ktoré pozná hodnotu slobody a spravodlivosti z najťažších skúšok, nemôže mlčať. Nezastávame sa pána Radoslava B. len proti úradom. Zastávame sa zdravého rozumu a základnej ľudskej slušnosti v európskom projekte. Európa, ktorá nechráni svojich pracujúcich, stráca svoju dušu.
Tento prípad nie je individuálnym nešťastím, ale symptómom systémového problému v aplikácii ľudských práv v EÚ, kde sociálne práva pracujúcich sú systematicky podhodnocované.
Je neprípustné, aby judikatúra selektívne uprednostňovala práva vrahov pred sociálnymi právami pracujúcich ľudí. Ak štát zoberie odvody, ale v núdzi odmietne pomoc, popiera samotný zmysel európskej integrácie a sociálnej spravodlivosti.
Svetové združenie bývalých politických väzňov
